pred niekoľkými týždňami :
prehrabávala som sa starými platňami, ktoré mi pripomínali moju minulosť. Každá pieseň, melódia a zvuk, ktorý vychádzal z platne mi pripomínal, že nie všetko musí byť krásne. Pozrela som sa na mladého predavača, ktorý sa snažil uživiť svoju matku z mizerného platu brigádnika a mierne sa usmiala. Jeho úsmev sa mi vryl do pamäti už v prvý moment, kedy som vstúpila do miestnosti.
Tmavé vlasy padajúce do tváre, štíhla postava, ktorá nikdy nepatrila športovcovi. Nebol to ten typ chlapca, ktorý by sa otočil za každou možnou sukňou, ktorá by prešla po ulici. pri pohľade na jeho ustarostený pohľad a na nesmelý úsmev by sa dalo povedať, že jeho život nie je prechádzka ružovou záhradou. Niekedy som mala pocit, že sa snaží uzatvoriť do vlastnej vzduchovej bubliny a zabudnúť na to, že realita sa točí okolo neho. S nosom zaboreným v knihách so slúchadlami na ušiach mi mnohokrát robil spoločnosť práve v ten moment, keď som chcela byť v niekoho blízkosti a zároveň bez slov.
Niekedy som tu strávila hodiny. Rozprávala som sa s ním o problémoch, o dievčatách alebo o škole, ktorú musel kvôli práci prerušiť. V tom momente, keď mi povedal svoj životný príbeh som pochopila, že nie každí to má v živote také ľahké ako to máme my.
" myslel som si, že sa tu už neukážeš. Od posledného fijaska, kedy ťa tu nachytal tvoj tatko s novou priateľkou .. "
pousmial sa Thomas a podal mi veľké slúchadlá, ktoré som si automaticky dala na uši. Pousmiala som sa a sledovala jeho modré oči, ktoré sa vpíjali do mojej pokožky. Mnohokrát sa ma pokúšal pozvať na rande, snažil sa mi naznačiť, že som jeho typom no možno nepochopil, že práve on nie je tým mojim. Niekoľkokrát som sa mu snažila naznačiť, že jeho povaha nie je tým hlavným problémom. Po niekoľkých pokusoch to konečne pochopil. (.........)
" chýbali mi tvoje narážky, zlatíčko "
uškrnula som sa a vybrala si jednu z platní, ktorá sa práve zradila do môjho rebríčka obľúbencov. Prstami som jemne prešla po obale platne a sledovala vzory, ktoré boli zvolené. Premýšľala som nad svojou rodinou. Thomas sa stal mojim najlepším kamarátom a on bol tuším jediný, ktorý vycítil, že niečo nie je v poriadku.
Niekedy sme boli harmonická rodina, ktorej nič nechýbalo. Dostávali sme presne to, čo si naše oči zažiadali. Naše výsledky v škole sa dali prirovnať k excelentným žiakom, ktorí majú pred sebou dokonalú budúcnosť. No všetko sa to zmenilo zmenou práce. často krát som sa zobudila uprostred noci a počula ako sa moji rodičia opätovne hádali. Deň za dňom, týždeň za týždňom plynul ako voda a ja som pochopila, že moja rodina sa rozpadla. matka, ktorej nikdy nič nechýbalo sa zmenila na ľadovú kráľovnú, ktorá si k sebe nikoho nechcela pripustiť. A práve otec, ktorý bol často krát pre mňa hrdinom sa zmenil na nenásytného sukničkára. Niekedy sú dni, večere, kedy sa stretneme pri jednom stole a snažíme sa vyzerať ako šťastná rodina.
Z premýšľania nad mojim životom ma vytrhol hluk prichádzajúcich ľudí. Nadšenie, ktoré som pociťovala som sa snažila skryť za poker face. Do tašky, ktorú som mala povesenú na pravom ramene som si odložila svoje veci. Chcela som odísť a vypočuť si svoju novú lásku osamote vo svojej izbe s obrovskou dekou a hrnčekom teplého kakaa. /p.a oh môj bože dúfam, že nie som jediná, ktorá miluje kakao :3 :D /
" chcem aby si mi dal všetky cennosti do vreca. Inak neručím za to, čo sa s týmto obchodíkom stane"
pozrela som sa za seba a uvedomila si, do akej situácie som sa vlastne dostala. Ak by som za sebou nemala hodiny výcviku a tréningov určite by som bola prvá, ktorá by utekala okamžite k východu. S miernym úškrnom na tvári som sa pozrela na dievča, ktoré vyslovilo tie ukrutné slová a rozosmiala sa.
" dávam ti pár minút na to aby si sa ty aj tvoji kamaráti otočili a odišli presne na to miesto z kadiaľ ste prišli. Inak za seba neručím "
pohľadom som prešla po Tomovi a snažila sa mu naznačiť, že sa nič nedeje. Nemohla som dovoliť, aby banda chuligánov vykradla jediné miesto kde som sa cítila doma a v bezpečí. Ale opak bol pravdou. Na miesto toho, aby dievča so strachom odišlo a snažilo sa z toho všetkého vyviesť bez problémov sa rozhodla ostať. Ba naopak, priblížila sa ku mne a ja som sa jej mohla po prvýkrát pozrieť do tváre.
" je škoda takej peknej tváričky "
vycerila na mňa svoje zúbky a bez toho aby som to čakala mi venovala jednu ranu priamo do tváre. ležala som na zemi a cítila som ako mi z nosa stekajú malé potôčiky krvi. Snažila som sa postaviť, ukázať jej kto v skutočnosti som. No na miesto toho som iba ležala na zemi a sledovala ako partia úbožiakov kopú do hlavy a taktiež do brucha môjho najlepšieho kamaráta. Prerývane som dýchala a s istotou strácala vedomie.
. . . . . .
súčasnosť :
pozrela som sa jej priamo do tváre a snažila sa zabudnúť na minulosť. Na ten pohľad na svojho najlepšieho kamaráta, ktorý sa zmietal na zemi v bolestiach po niekoľkonásobnom údere od jej najlepšieho kamaráta.
" zaujímalo by ma, kde si ju spoznal braček. Pretože grázel ako ona, by mala ostať na ulici. Pretože to je to jediné miesto kde patrí "
nenávisť, ktorá by sa z mojej strany pokojne dala krájať nožom som sa ani len nepokúsila zakryť za priateľským úsmevom.
" Alicia je jeden z mála ľudí, ktorí si svoj dar držia pevne v rukách. Keby si videla jej pravý hák určite by ti spadla sánka. Videl som ju zápasiť jedného večera na ulici a neodolal som. Musel som jej ponúknuť miesto v mojom týme " povedal môj vlastný brat.
v mojom? snažila som sa ovládať. Celé tie roky, kedy som trénovala v telocvični s mužmi a taktiež aj so ženami som si myslela, že toto všetko čo je okolo nás sme vybudovali spoločne. No zjavne po príchode jednej zo šľapiek z ulice, ktorá možno vie základné veci sa jeho názor na náš biznis úplne zmenil.
" máš pravdu mala by som si ho prezrieť. čo tak hneď tu a teraz? čo keby nám slečinka ukázala čo vlastne dokáže? "
CZYTASZ
• G.I.R.L.S •
Romans" chcem aby si sa na mňa pozrela a povedala, že to nedokážeš! " rozhorčenie v mojom hlase jej muselo nahovárať, že to v tejto chvíli myslím smrteľne vážne. " pretože sa nemienim pozerať na to, ako ti rozmlátim v ringu čeľusť. Na to ťa až príliš mil...