Ale potom sme sa snažili viac.
Museli sme sa vidieť.
Museli sme sa objať.
Museli sme sa dotknúť.
Robili sme čo sme mohli, aj keď nás to stálo pár klamstiev.
Stálo nám to zato.
Tentoraz to vyšlo.
Nespala som takmer celú noc.
Cestovala som šesť hodín.
Ale mohla som byť konečne s ňou, aj keď len na dve hodiny.
Poslednú pól hodinu som stála v uličke vlaku.
Mali sme meškanie a mňa to znervózňovalo.
Každá minúta mi bola drahá.
Keď som konečne vystúpila, hľadala som ju.
Hľadala som jej červené vlasy a modré oči.
Uvidela som ju a na mojej tvári sa rozžiaril úsmev.
Okamžite som ju objala a nechcela ju pustiť.
Chcela som zamraziť čas.
Vdychovala som jej vôňu.
Užívala si jej dotyk.
Bolo to nekonečné.
♡ My sme boli nekonečné ♡
Vik.
