Never say never (pozastavené)

Párty

,,Ahojky!'' píše mi Lucy. Sedím na posteli s mobilom v ruke a so slúchadkami v ušiach.
,,Ahoj,'' odpíšem jej.
,,Počula si o tej párty ktorú organizuje Lukas pre všetkých študentov??'' napíše mi Lucy.
,,To fakt?? A ty to skadiaľ vieš??'' napíšem jej podozrievavo.
,,Povedala mi to Clary. (Ich spolužiačka) Je to dnes večer o 22:00 u neho dona. Pôjdeme však??''
Mrknem na hodinky a je presne 19:30. ,,Môžme, ale netuším čo si vezmem na seba.''
,,Už vyrážam. Za chvíľku som u teba,'' napíše mi a ja jej ani nestihnem odpísať pretože sa hneď odhlásila.  
  Lucy ku mne dorazila za pár minút keďže nebývame od seba tak ďaleko. A upozorňujem vás nechcite byť s ňou v aute keď ona šoféruje.
  ,,Ahooj. Tak ukáž šatník, '' povie a ja začnem otvárať dvere na šatníku. ,,Ahoj.'' Začne sa mi prehrabávať vo veciach a pre seba si mrmle: ,,Nie... Hmm... Nie...  Ou! Určite nie! Tracey prepáč ale niekedy mám vážne chuť vynadať tvojmu vkusu.'' Znova sa začala prehrabávať v mojom šatníku a  strčila tam celú hlavu. Vytiahla niečo úplne zozadu. Boli to čierne šaty so zipsom a zavezovaním okolo krku dlhé asi tak nad kolená. Myslím že som ich mala na sebe raz takže boli skoro ako nové. ,,To je ono!'' zjajkla Lucy. ,,Čo ti ja viem...'' váhala som. ,,Neodvrávaj a prezleč sa,'' povedala. ,,No tak dobre.'' Šaty si doniesla ku mne. Boli to červené cocktailky (koktejlové šaty).
  Keď sme sa obidve obliekli, musím uznať že sme vyzerali super. Naše chudé postavy v tých šatách dokonale vynikali ale nebolo to nič až príliš výstredné. Potom sme sa obidve ešte nalíčili, obuli sme si lodičky a mohlo sa ísť.
 
  Dorazili sme na párty ktorá už bola v plnom prúde. Samozrejme šoférovala som ja. Vystúpili sme z auta a už nebolo cesty späť. Lukas mal vážne nádherný dom. Pred domom mal veľký bazén vsadený do zeme a za domom mal nádherný rybník osvetlený asi 100. malými svetielkami vznášajúcich sa nad rybníkom ako hviezdy. Proste nádhera. Pri rybníku bola jedna jediná lavička.
  Ich dom bol naozaj veľký. Nastal čas zaklopať na tie mohutné dvere aby sme sa stali oficiálnymi hosťami na Lukasovej párty. Dvakrát som zaklopala na dvere. Otvoril nám Lukas a privítal nás: ,,Ahojte! Poďte ďalej.'' Lukas odstúpil od dverí aby sme mohli vojsť. Vnútri hrala hudba rôzneho druhu. Bolo tam plno občerstvenia a dokonca aj čašník. Lucy vybehla tancovať. Ja som si išla sadnúť na prázdnu stoličku trochu ďalej od parketu. Prišiel ku mne čašník a ja som si dala, ani neviem čo to bolo ale bol v tom alkohol. Začala hrať pesnička ktorú mám rada. ,,Smiem prosiť??'' prišiel za mnou Lukas. Priala som jeho pozvanie a išli sme tancovať. Tancovať som vedela keďže keď som bola menšia tak som chodila 3 roky na tanečnú. A ukázalo sa že aj on vie tancovať. ,,Máš veľmi pekné šaty,'' pošepol mi Lukas.               ,,Vďaka. Ani tvoj oblek nie je na zahodenie.'' Zasmial sa a jeho smiech bol neodolateľný.
  Keď skončila pesnička tak ma potiahol za ruku a viedol ma preč z domu. Išli sme si sadnúť na lavičku pri rybníku. ,,Musím uznať že toto je najkrajšie miesto z celého tvojho domu,'' poznamenala som. ,,Súhlasím. Tento rybník my otec dal postaviť na moje 11 narodeniny. Keď som bol menší tak som miloval záhady vesmíru. Keď mi otec povedal o týchto malých svetielkach tak som presne vedel čo bol jeho zámer. Mal to byť môj malý vesmír. Umiestnil sem túto jednu jedinú lavicku aby bol vesmír vždy len môj. A ja sa chcem oň podeliť s tebou,'' povedal Lukas. ,,A kde je tvoj otec teraz??'' spýtala som sa.                   ,,Zomrel.''  ,,To má mrzí. Nechcela som...'' ,,To je v poriadku,'' prerušil ma. ,,A čo tvoji rodičia??'' pokračoval. ,,Mama je plastická chirurgička a otec pracuje vo firme na výrobu elektroniky.'' ,,To máš veľmi zaujímavé,'' poznamenal Lukas. Mykla som plecami. ,,Nikdy nedovoľ aby ti mama niečo preplastikovala... Pretože si nádherná taká aká si,'' povedal Lukas. Chytil mi lice a pobozkal ma. Ja som mu bozk opätovala. ,,No tak tu si... Ou! Prepáčte, ja... '' načapala nás Lucy. ,,To je v poriadku. Ja už asi pôjdem,'' povedala som Lukasovi. Postavila som sa a Lukas ma chytil za ruku a povedal: ,,Nechoď.'' ,,Tracey, len som ti prišla povedať že ti volala mama na môj mobil, musíme ísť,'' zapojila sa Lucy. ,,Musím,'' povedala som Lukasovi. ,,Počkám ťa pri aute...'' dodala ešte Lucy a odišla. Lukas sa postavil a dal mi bozk na rozlúčku. ,,Pa,'' povedal. ,,Pa.''

Takže, je na svete druhá kapitola. :-D :-) Dúfam že sa vám páči a že ste si obľúbili hrdinov tohto príbehu. Ak chcete môžte do komentárov napísať koho ste si obľúbili najviac alebo v kom vidíte sami seba. :-) ;-) :-D