Prichod

61 1 0
                                    

  Takže na začiatok, volám sa Tracey Casadiová.  Mám 16 a moji rodičia ma stále berú za ich malé roztomilé dievčatko. Nevedia pochopiť že potrebujem trochu voľnosti. Ale sčasti ich aj chápem...
  Bývame v malom meste zvanom Green Mountain, v dvojposchodovom dome, pričom druhé poschodie využívame napr. na párty alebo pre hostí. Takže tam väčšinou nikto nie je. Na prvom poschodí bývame ja, moja staršia sestra, mama a oco. Staršia sestra sa niekedy zatúla s priateľom na druhé poschodie aby mali súkromie...

Ráno mi zazvoní budík a keďže chcem ešte spať mám chuť ho umlátiť vankúšom. Ale na to som príliš unavená.  Ešte v polospánku sa posadím na posteli a vypnem budík. Postavím sa a mierim ku skrini (teda aspoň myslim keďže mám ešte zavreté oči). Ako kráčam tak zakopnem o školskú tašku a s malým výkrikom sa zvalím na zem. Chvíľku ostanem ležať na zemi pretože sa mi nechce vstať.
  Povzdychnem si a postavím sa už prebratá z polospánku. Vyberiem si veci zo skrine a prezlečiem sa. Idem do kúpeľne a maľujem sa asi pol hodinu (to je u mňa rekord).
  Vojdem do kuchyne: ,,Dobré ráno,''  pozdravím sa rodine. ,,Dobré.'' A keďže som väčšinu času strávila v kúpeľni tak som len rýchlo schmatla  vaflu a rýchlo dojedla.
  ,,Musím ísť! Ahojte,'' otváram dvere, sadám na bicykel, dávam si slúchadká a idem do školy.

  ,,Hádaj, kto som??'' Cítim na očiach spotené dlane svojej najlepšej kamarátky Lucy. ,,Hmm... Žeby to bol náš prezident??'' Smeje sa a púšťa ma. Ideme ku mojej skrinke a ja si vyberám knihy na prvú hodinu, chémiu, ktorú má aj Lucy.
  Vojdem do učebne a sadám si do predposlednej lavice a Lucy za mňa.        ,,Čo si robila včera večer?? Nebola si na fb...'' pýta sa ma Lucy. ,,Mali sme návštevu a mama mi nedovolila ani len zobrať mobil do ruky,'' odpovedám jej s menšou zúrivosťou keď som si na to spomenula.
  Do triedy vojde učiteľ a hneď za ním nejaký neznámi chalan. Upriamim naň pohľad. ,,Žiaci, toto je váš nový spolužiak Lukas Brentton. Presťahoval sa sem z New Jersey. Lukas, choď si sadnúť tamto do predposlednej lavice vedľa Tracey, nech ti požičia knihu, pokiaľ si zoženieš svoju.''
  Zostala som v šoku. Lukas bol taký krásny že mi vyrazil dych. A on si mal ísť sadnúť vedľa mňa. Čože!
  ,,Ahoj Tracey,'' prihovorí sa mi. ,,A-ahoj.'' ,,Prosím ťa požičiaš mi knihu??'' spýta sa ma a ja zostanem na chvíľu nemo hľadieť na jeho neuveriteľne nádherný úsmev. ,,Jasné,'' poviem a posuniem mu na kraj lavice moju knihu. On sa zahladí do knihy a vníma učivo. Zato ja sa usilujem nezízať naňho ako keby bol anjel.
  ,,Vďaka za knihu,'' povie mi na konci hodiny. ,,Aj nabudúce,'' poviem mu. Ešte mi venuje jeden zo svojich očarujúcich úsmevov a odkráča z triedy. Ja ho ešte chvíľku sledujem ako odchádza a potom odídem pri svoju skrinku.
  Lucy uteká hneď za mnou a vraví:         ,,Moc ste sa nerozprávali.'' ,,A čo som mu mala vravieť?? Ó, ahoj, si nádherný, chceš ma??'' povedala som ironicky.        ,,Tebe sa páči,'' vrhla na mňa potmehútsky (šibalský) úsmev. ,,Hmm...'' nevedela som ako sa mám z toho vykrútiť. ,,Ha! Vedela som to! Videla som ako sa naňho pozeráš.''       ,,Nevravím že nie je pekný ale... '' začnem a neviem ako mám pokračovať. ,,Ha! Priznala si že si doňho...'' začala Lucy ale niekto ju prerušil. 
  ,,Ahojte, Tracey požičala by si mi tú knihu na doma?? Potrebujem sa to doučiť,'' hovorí Lukas za mojím chrbtom. Ja sa otočím a dúfam že tam nestojí príliš dlho. Podávam mu knihu a keď si ju berie tak sa dotkne mojej ruky. Zacítim chvenie v ruke.                 ,,Ďakujem,'' povie. Keďže ja som ešte mimo z toho ako sa ma dotkol tak mu odpovie Lucy: ,,Neni zač. Ahoj Lucas, ja som Lucy.'' ,,Ahoj, Lucy. Prepáčte ale musím ísť,'' povie Lucas. ,,To nič. Tak ahoj,'' povie Lucy. ,,Ešte raz vďaka za tú knihu, Tracey. Ahoj.'' ,,Neni zač. Ahoj,'' poviem mu a on odkráča.
  ,,Čo to s tebou je??'' ,,Ostala si ako omráčená keď si mu podala tú knihu. Môžeš sa mi poďakovať že som to zachránila,'' vraví Lucy. ,,Vďaka,'' poviem a zazvoní na ďalšiu hodinu.   
  Po zvyšok vyučovacích hodín so mnou nemal hodinu a ani sme sa nerozprávali.

Ahojte! Budem veľmi rada keď do komentárov napíšete čo si myslíte o prvej kapitole.
Prvá kapitola nie je veľmi zaujímavá ale v ďalších kapitolách sa to rozbehne. Neviem kedy bude ďalšia ale posnažím sa čo najrýchlejšie. :-)

Never say never (pozastavené)Où les histoires vivent. Découvrez maintenant