Sesternice

...1...

Tašku som si položila pri posteľ a vytiahla z nej nedojedenú desiatu a telesnú.
Nemala som chuť na nič pretože som bola veľmi unavená zo školy a pri pomyslení na to koľko nám toho profesorky zasa zadali na úlohu, mi vstupovalo napätie do žalúdka.
Išla som do kuchyne, kde som položila tú nedojedenú desiatu a potom som hodila špinavú telesnú do práčky.

,,Ako bolo v škole zlatíčko? spýtala sa ma mama, keď som sa práve chcela ísť umyť".

,,Bolo super mami, mám veľmi dobrý pocit z môjho prezentovania na projekte, určite to bude dobrá známka". Mama sa na mňa usmiala a nič nepovedala, vedela, že to nieje potrebné.

,,Idem sa umyť!". V kúpelni sa svietilo tak som zaklopala, že kto tam je.

,,Kto je tam?, no kto asi?". Otvorila som dvere a vstúpila dnu, lebo sa mi nechcelo čakať, kým mladá slečinka sa vyšichme z tadiaľ von.

,,Choď do riti Viktória", nevidíš, že teraz som tu ja?"

,,To mne nevadí, že si tu, pretože sa idem umývať a ty len sedíš na záchode, kde ťa ani nevidím".

Bolo mi jedno, že je tam Anna veď som ju ani nevidela, teda až na to, že som počávala pesničky, ktoré si práve púštala, neaké čínske blbosti.

Milujem, keď som vo vani a môžem relaxovať, nič ma netrápi a iba si vychutnávam ten daný moment.
V poslednom čase na toto vôbec nemám čas, nielen kôli škole ale aj kôli Anne.

...Anna aj s mamou prišli ku nám bývať asi pred mesiacom pretože teta Sofia (Annina mama), dostala pracovnú ponuku blízko našej dediny. Z Talianska na Slovensko, to je ale úspech!
Po prvýkrát som s tou myšlienkou, že budem musieť bývať so sesternicou, ktorú vlastne ešte ani dobre nepoznám, nebola veľmi nadčená.

Našťastie Anna vedela po slovensky pretože teta Sofia sa sňou rozprávala vždy po slovensky. Postupom času som si na celý ten prevrat zvykla. Anna mi po prvýkrát pripadala ako čudné dievča, fakt čudné. Ničomu sa nesmiala a bola vždy zavretá v mojej izbe čo ma rozčulovalo. Rozhodla som sa to zmeniť a vytvorila som plán.

Zapájala som ju do domácich prác aj keď ona bola strašne lenivá.
Neboli to však len také domáce práce, že uprac a hotovo, skôr naopak.
Vždy som sa to snažila podať zábavnou formou ale zasa aj tak aby sa naučila niečo nové do života. V dome som vypeckovala hudbu na maximum, lebo viem, že vtedy sa pracuje najlepšie aj mne.
Zapájala som ju nedobrovolne do amatérskych tančekov, ktoré mali byť len zo zábavy a zážitkového upratovania.
Po pár dňoch to už vyzeralo fakt dobre s mojim plánom. Neskôr sme si začali byť už naozaj blíske a o všeličom sme sa rozprávali. Veľa som sa dozvedela o jej živote v Taliansku a už som aj chápala prečo sa správala tak čudne. Viete nebolo to pre ňu lahké opustiť svôj svet tam a začať nový tu, kde nepoznala nikoho iba svoju mamu.
Ale ajtak ma rozčulovala, lebo vždy sa snažila vštiepiť nám Taliansku kultúru, to ma rozčulovalo.

Neustále som ju vyviedla z jej presviedčania a utvrdzovala som ju v tom, že toto nieje Taliansko ale Slovensko...

Toto bola prvá kapitola knihy ,,Sesternice ".

Ďakujem za prečítanie a ak sa vám to páčilo napíšte mi do komentára alebo zahlasujte.
Tešte sa na pokračovanie 😊