Sesternice

...3...

,,Viktória,,

Beriem život taký ako je, nesnažím sa ovplivnivať ľudí len ich trošku povzbudiť a usmerniť v rôznych situáciách.

Celý môj život od dieťaťa po súčasnosť bol ako z nejakej telenovely.
Som vďačná za všetko čo som sa naučila a čo ma posunulo v pred pretože každá dobrá aj zlá skúsenosť má niekam posunula.
Kto vie, ako ešte môj život bude pokračovať.

Viem, že väčšina ľudí sa učí na vlastných chybách a nehovorím, že ja nie ale väčšinou sa učím na chybách druhých. Viem sa do nich vžiť a vziať si z nich ponaučenie. 

,,Anna,,

Je už 11:58 a mne sa stále nechce vstávať.
Tak sa mi dobre leží v objatí môjho vankúša a omotanym paplónom medzi nohami.
Mala som úžasný sen, vlastne 3 sny, ktoré sa neako navzájom prelomili. Rada snívam pretože sny sú také nadrealistické niekedy a povzbudia ma do nového dňa.

,,sen,,

Prechádzam sa po lese a vnímam kazdučký jeden pohyb zvierat okolo mňa, šum vetra a slnečné lúče, ktoré dopadnú na koruny stromov a v tieňoch vytvárajú krásne útvary.
Kráčam no neviem kam, odrazu sa predomnou objaví dom.
Taký dom som v lese nikdy nevidela, je celkom opustený a vyzerá ako by v ňom býval neaky škriatok.
Stála som tam bez strachu odhodlaná vojsť dnu no za mnou sa niečo pohlo, otočila som sa aby som sa pozrela a stál tam vojak.
Hľadel mi do očí a ja jemu tiež, nevedela som čo mám robiť, iba som tam tak stála a pozerala sa.
Spravil krok a odrazu stál priamo predomnou.
Srdce sa mi rozbúšilo a telo mi zalial pot.
Mal krátke svetlé vlasy, oči mal ako žiariaci mesiac a jeho pleť bola opálená.
Chytil ma za rameno a ťahal do domu.
Môj bojový inštinkt sa naštartoval a ja som začala kričať a kopať rukami i nohami. Moje správanie sa mu očividne nepáčilo a jeho ruka skončila  na mojich ústach. Dostala som strach, čo so mnou bude? Zmocnili sa má výčitky a hnev na samu seba, že prečo vlastne a ako som sa dostala do tejto situácie.

,,Psst, nekrič dievča'' povedal mi vojak,,

Moje ruky a nohy lietala ako na kolotoči, bolo mi jedno či si ubližim ale bola som odhodlaná ublížiť jemu.

"BUM"

,,Ááu, ty jedna potvora,'' čo to stváraš?,,

,,Snažím sa zachrániť si život ty bezcitné hovado! "

,,Myslíš si,'' že ti chcem ublížiť?,,

V tej chvíli som nevedela čo robiť a ako reagovať. Nechce mi ublížiť? Tak potom prečo má zchmatol za rameno a ťahal do tohoto čudného domu?

,,Keby ti chcem ublížiť, "ako si to ty myslíš, tak by som ti asi jednu vrazil a neprosil ťa o to aby si bola ticho!,,

,,Tak prečo si ma sem dotiahol násilím,''aj keď si videl,  že sa branim?,,
,,Stačilo sa predstaviť a pozvať má na čaj nemyslíš? ''

,,Nemám čas ti niečo vysvetľovať ale musíš odísť, tu nemôžeš ostať!"
,,Na tomto mieste niesi v bezpečí, nie koli mne ale chodia sem rôzny ľudia ak sa to tak dá nazvať a keby ťa tu nájde niekto iný a nie ja tak mi ver,''že by neboli k tebe taký milý ako som bol ja!,,

,,Cha!'',  že milý?! to ťa neučili ako sa pekne správať ku dievčaťu?  ''

Usmial sa na mňa takým šibalským pohľadom a podišiel ku mne.
Znovu sa mi rozbúšilo srdce, dych som sa snažila zadržať a telo sa mi chvelo. Ľavou rukou mi chytil spodnú sánku a priblížil sa ešte viac, že som cítila jeho dych na svojich perách.
V rýchlosti som ho chytila oboma rukami za ľavú ruku a snažila sa ju odtiahnuť.

,,Čo to robíš?"

Neodpovedal mi iba sa usmieval.
Cítila som ako mi jeho práva ruka obopína môj pás a pritlačila ma na jeho oblečenie.

Strašne som sa zľakla a ztrhla som sa no márne. 
Blíži sa, je už tak blízko, čo mám robiť čo len mam robiť?  Som taká bezmocná a neviem čo mám čakať.
Jeho dych cítim ešte intenzívnejšie a jeho pery sú skoro na mojich, v tom niekto zaklopal na dvere. Strašne sa mi uľavilo a vtom som sa aj prebrala zo sna.

Chcela som aby pokračoval!