Jasmine (Sk)

3

V živote bol úspešný. Mal svoj byt,rodinu a veľa priateľov. Mal peniaze a pracoval v dobrom zamestnaní. No cítil sa....byť sám. Keď sa zdôveril matke iba sa zasmiala, no jemu to veľmi smiešne nepripadalo.

V jednu noc sa prechádzal po uliciach v Berlíne. Žil tam už od narodenia ale vždy sa našlo niečo čo ešte mohol spoznať.

Žil v Severnom Berlíne.

Prechádzal sa po ulici ale kráčal opatrne-na začiatku ulice ho totiž upozornili že ju nedávno opravovali. Pred ním kráčalo dievča s dlhými hnedými vlasmi. Očividne bolo uzavreté samo do seba. Zaujala ho. Mala dlhé noci a na nich mala obuté plátenky. Spoza vlasov si všimol že má menší ruksak.

Zrazu sa potkla.

Potichu zaskučala ale nepostavila sa. Rýchlo k nej pribehol. Rozrazila si koleno. Študoval medicínu a vedel že to bude musieť zašiť. Položil jej ruku na plece. "Si v poriadku?"

Razantne pokývala hlavou.

Vedel že klame. Videl jej to na jej očiach. Mala ich tyrkysové a okolo zreničiek tmavo modré. Nikdy také oči nevidel. "Tak poď". Opatrne ju zodvihol akoby sa mu chcela rozbiť. Ustráchane zavrela oči a zaborila si svoju tvár do jeho kabáta. Bola prenádherná.

Dlhé vlasy mala teraz položené na bruchu ale aj tak jej prevísali dole. Okolo nosa mala jemné pehy a v jej očiach sa topil. Niekomu by sa mohla zdať obyčajná, no jemu sa javila ako víla. Kráčal pomedzi lavičky a padali naňho bordové listy. Bol koniec októbra a vo veľkomeste to vyzeralo ako v rozprávke. Do parkov sa kedysi dali vysadiť vzácne stromy ktoré mali na jeseň prenáherné sfarbenie.

Dievča na okamih otvorilo oči a pozrelo sa.pred seba. Nádherna lístia jej rozžiarila oči. Jemne sa usmiala čo ho nesmierne potešilo no o chvíľu jej tvárou preletel bolestný kŕč. Vedel že ju to bolí. Blížili sa k vysokej modernej budove v ktorej býval.

"Už sme tu. Neboj"