Jasmine (Sk)

4

Položil ju na gauč a niekam odbehol. Koleno ju príšerne bolelo ale akosi si to stále nechcela priznať. Odvážila sa pozrieť na svoju nohu. Mala ju celú od krvi. To ju až tak netrápilo, než fakt že si roztrhla jediné nohavice ktoré mala. Zosmutnela ešte viac

Chalan sa vrátil a v ruke držal preplnený kufor.

Povzbudivo sa na ňu usmial a otvoril kufor. To čo v ňom mal ju zarazilo. Bolo tam hrozne veľa liemov,obväzov, ihiel, a aj infúzii. Vydesene naňho zhliadla. "Neboj nie som zabijak. Študujem medicínu"zasmial sa.

"Aha.."

Prekvapene na ňu pozrel. Odvtedy čo ju stretol veľa nerozprávala. Nadvihol jej koleno a rozstrihal jej celú pravú nohavicu (BTW?😂). Smutne sa obrátila na druhú stranu.
"Ako sa vlastne voláš?"
spýtal sa potichu. Jeho otázka ju mierne zaskočila.

"Ja...no...volám sa Jasmine."

Usmial sa. "Máš krásne meno. Ja som Martin. Mrzí ma že sme sa spoznali za takýchto okolností." Priateľsky jej podal ruku. Veľmi neisto do nej vložila tú svoju. "Budem ti to musieť zašiť."povedal jej kým jej ošetroval koleno. Znova ju zodvihol a ene ju niekam niesol. Položil ju na dlhý stôl prikrytý sterilným plášťom. Bol celkom mäkký. Opatrne si ľahľa a nečujne si povzdychla. Prišiel k nej a do rúk jej vtisol modrý plášť.

"Je mi to trápne ale prosím vyzleč si nohavice. Tento plášť si uviaž okolo krku a pohodlne si ľahni. O chvíľu som naspäť."

Trocha hanblivo si odopla gombík na nohaviciach. Uviazala si plášť a nohavice si starostlivo poskladala a odložila na druhú stranu postele. Opatrne si lahla na posteľ a zatvorila oči. O chvíľu započula kroky a zasvietilo na ňu prudké svetlo reflektora. Rýchlo zažmurkala a otvorila oči.

Martin sa nad ňou skláňal
s injekciou.

"To ti pichnem do okolitej oblasti aby ťa to nebolelo." Prikývla. Pichnutie ani necítila. Samozrejme že poznala postupy všetkých operácií. No radšej mu to nepovedala. O ruku sa jej obtrelo čosi chlpaté. Martin znepokojene zanadával. Zbadala ryšavý hustý kožuch a započula mňaučanie. Mačka! Usmiala sa. Martin zobral mačku a položil ju na zem. Rýchlo si vymenil rukavice a pokračoval v práci.

Jasmine celý čas nič necítila a v hlave jej hrala jej oblúbená pieseň.

Martin už pomaly končil. Opatrne jej obviazal koleno a položil ho na stôl. "Hotovo"usmial. "Ďakujem."

Zodvihol ju na ruky a preniesol ju naspäť na gauč. "Zavolám tvojej rodine nech si po teba prídu." Vydesene naňho vzhliadla a z oka sa jej vykotúľala slza. Spomienka na rodinu v nej vyvolávala žiaľ.
"Nerob to. Oni ma nechcú.."

"Ako to myslíš?"

"Odvr...o..Odvrhli ma. Povedali....povedali....povedali že ma nechcú."

"Bože............."zakryl si rukou ústa. "A kde bývaš?" Sklopila zrak.

"Na ulici........"

Vypúlil oči.

"Preboha!

"Koľko máš vôbec  rokov?!" Martin bol úplne zdesený.

"Pche..17"povedala sucho. 

Chvíľu bolo ticho.

Jasmine sa znova rozplakala. Boli to už 2 mesiace čo sa to stalo ale aj tak ju to prenasledovalo. V škole sa jej posmievali. Aby mala čo vložiť do úst žobrala...spodné prádlo si prala v odtoku..

"Budeš bývať u mňa."

Jasmine zabehlo. "Čoooo?!"

"Povedal som."

Do rúk si vzala vankúš a začala ho nespokojne žmoliť. Martin odbehol do izby. "Mám tu dve spálne. Budeš bývať v hosťovskej." Otvorila ústa a chcela protestovať no jeho pohľad ju umlčal. "Dobre....."

Víťazne sa usmial.

Znova ju zdvihol do náručia. "Tam je kúpeľna, tam záchod, hentam je kychyňa, tamto je moja pracovňa, tam sú dve spálne a tu je obývačka."

Zachichotala sa. "Ty si vylúpil banku?"

Zamračil sa. "Nie, prečo?"

"Len tak...máš to tu veľké a luxusné. Naozaj sa o mňa budeš starať? Vieš ja nič nemám....ani oblečenie iba to čo mám na sebe....."

"Budem".

"Ale chodíš na nejakú školu....či???"
Prikývla. "Na akú??" Bola ticho. "No taaaaaak". Zaškerila sa.

"Na zdravotnú..."

"To si robíš srandu?!?"

Pokrútila hlavou. "Ee".
Zasmiala sa. "Potvora"
povedal naoko nahnevane.

Odniesol ju do hosťovskej. Posadil ju na posteľ. "Teraz pravdu...koľko vážiš Jasmine?" Pokrčila plecami.

"Pred dvoma mesiacmi som mala 59..."

Povzdychol si a z druhej izby priniesol váhu. Postavil vedľa nej stoličku aby nespadla. 47 kíl........ "Ach jaj. Drahá Jasmine....dva týždne nepôjdeš do školy...hmmmm....hneď zajtra ideme kúpiť oblečenie...potom priberieš a dáš sa do poriadku. Jasné??"

Smutne prikývla.

Odrazu k nej pricupitala tučná ryšavá a hrozne huňatá mačka. Martin si ju položil na kolená. "Toto je Rúfus môj ufrflaný kocúr." Poškrabkal Rúfusa na brade. Jasmine k nemu vystrela ruku. "Ahoj". Kocúr na ňu zaujato pozrel a rozžiarili sa mu oči. Vyskočil k nej na posteľ a začala sa o ňu obtierať. Potešilo ju to. O chvíľu si lahla do perín.

Chcelo sa jej spať. Aspoň túto noc bude v bezpečí a v teple. Zababušila sa do perín a privrela oči.

Rúfus si k nej sadol a tiež zavrel oči.

"Dobrú noc,"zašepkal Martin a zhasol........

Hi guys!
Toto je môj taký prvý oficiálny príbeh...no oficiálny ako oficiálny😂😂. Dúfajme že ho dokončím pretože môj rekord bol iba 17 kapitol a to je teda žalostne málo. Osobne som sa zamilovala do Jasmininych dlhyyyych vlasov. Čo myslíte?? Myslí Martin ten dočasný azyl vážne či nie?? Dozviete sa. Som vďačna za každý koment a vote😉😉💜💚💙

                       Vaša goodgirl_badgirl96