Posledný z drakov ✔

A koruna zlatá ako slnečný svit,

na kamennom tróne spočíva,

zapaľuje srdcia túžbou,

čakajúc na pravého draka,

čo nárokovať si ju príde.

Však moc premenlivou je,

a hoc mágia v ňom blčí jasne,

ľahko spáliť mu krídla môže.

Kde však je? Kde ho nájsť?

Skrýva sa v tieňoch tajomstiev,

skadiaľ úniku viac už niet.

Stará viera zlákala ho na rozcestie,

ktorý smer však vybrať má?

Vlastná krv naňho z diaľky volá,

zmätene hľadá ju,

však preliata už dávno bola

a viac jej tu niet.

Preletel drak ponad ďaleké more,

volal na krv vlastnej krvi,

však iba ticho mu odpoveďou bolo,

lebo krídla si spálili a zem napojili,

keď rozdúchali oheň vojny

a za svoj trón bojovali.

Teraz draky navždy zaspali

a viac ich tu niet,

okrem toho jediného,

ktorému Temnota v srdci bije.

Vietor starých časov sa dvíha,

mocne dujú jeho rohy,

na východe, kde Temnota prebýva,

sa Podsvetie zrazu otvorí.

Piliere sveta trasú sa mocne,

pýtajú sa ľudia: 'Blíži sa koniec?'

Na to len Archeneg pozná odpoveď,

pravda však veľmi čierna je,

keď Raenegara na svet doľahne

a popol skazy z mrakov padať bude.

Svet dračej krvi pominul sa,

stal sa svetom bez konca,

však keď koniec príde,

na svet Starej viery obráti sa.

Vietor šepká potichu: 'Draky sú preč,'

no žiadna nádej nezostala.

Bez mágie, čo v srdciach horí,

svet sa do skazy ponorí.

Spomenul som si, ako Hardoom zverejňoval svoje vlastné básne a nejak som dostal chuť skúsiť napísať vlastnú. Na jeho úroveň sa teda nechytám (možno je to aj tým, že som použil voľný verš), ale každopádne som na ňu hrdý. Čo poviete?