Volám sa Becca. Mám 17 rokov a bývam s mamou v rodinnom dome. Otec mi zomrel keď som mala 7 rokov pri autonehode. Mám staršieho brata, Michala, ktorý má 21 rokov. Nebýva s nami, odsťahoval sa keď mal 18 rokov. Chýba mi tu. On bol aspoň mojou oporou keď som mala nejaký problém. Mama je vkuse v robote potom doma rieši svoju robotu a mne sa ani nevenuje. Akože nevadí mi to až tak ale niekedy by som potrebovala jej objatie a jej hrejivé a povzbudivé slová. Zarábam si na svoje "živobytie" v jednej kaviarni ako čašníčka. Máme veľa peňazí tým, že mama je veľmi dobrá právnička. Ale nechcem mať povolanie dcéra tým, že budem od nej pýtať peniaze. Som rada keď si zarobím sama. Práve som na strednej škole, na ktorej zachvíľu skončím. Našla som si tam super kamarátku a super partiu ľudí.
"Becca poď už lebo nestihnem jednanie". kričala na mňa mama z dola. "Áno mami už idem". dala som ešte rýchly kukuč do zrkadla a išla som dole. Obula som sa a išla som do auta. Mama zamkla dom a mierila do auta. "Dnes príde ku nám Marianna." Marianna je mamina veľmi dobrá kamarátka. Je zlatá a ja ju mám rada. "Dobre". odpovedala som a pozerala som sa von oknom. Mama ma vyhodila pri škole a odišla do roboty.
"Čau Morgenová" pozdravila sa mi Laura. "Serus Kleinová" pozdravila som sa Laure a objala ju. S Laurou sa vždy zdravíme priezviskami. Neviem už od začiatku školského roka čo sme sa spoznali hovoríme na seba priezviskami. Vošli sme do školy a namierili sme si to ku skrinkám. "Heeej Becca, Laura čakajte" kričal za nami Chris. Chris je náš "parťák" do všetkého. Je ako náš brat. My traja sme nerozlučná trojka. "Čaute čaje" pozdravil sa a objal nás. "Učili ste sa na ten test z biológie?" spýtala sa Laura. "Jasne biológia je ľahká a baví ma takže pre mňa to bolo easy" odpovedala som. "Čo ty Chris?" spýtala som sa ho. "Ako úprimne. Biológia je pre mňa hard. Samé skupiny, bunky, zvieratá a neviem čo ešte všetko. Bolo to pre mňa ťažké sa to naučiť ale dal som to." odpovedal Chris a usmieval sa tak spokojne. "Ja som sa do toho pozrela raz prečítala a zatvorila som zošit. Uvidím čo viem" pokrčila ramenami Laura a vošli sme do triedy. My s Laurou sme si sadli na naše miesto vzadu pri okne. Pred nami sedel Chris a Adam. Adam bol taký tichý a ledva s dakým hovoril. Ale inak to je fajn chalan. Prvú sme mali literatúru. Nemusím literatúru. Veľa autorov na mňa. Zazvonilo a ja som si vybrala veci na hodinu. Vošla učiteľka do triedy, my sme sa postavili na pozdrav a kývla na nás, že si môžme sadnúť. "Dnes si dáme takú voľnejšiu hodinu. Musím urobiť jednu vec. Takže nájdite si niečo a buďte ticho" povedala profesorka Piersová. Pre mňa to bola radostná správa. Určite aj pre Lauru pretože hneď jak to profka povedala zavrela knihu a zošit a odložila do tašky. "Takže dievčatá aký máte plán na piatok?" spýtal sa Chris. "Chris je ešte len pondelok jak mám vedieť čo budem robiť v piatok." odpovedala Laura a prekrútila očami. "Ja asi budem doma a spravím si filmový večer" odpovedala som. "Vidíš ona to vie" povedal Chris a ukázal na mňa. Laura zase prekrútila očami a venovala sa svojmu mobilu. "A ty Chris čo budeš robiť?" spýtala som sa zo slušnosti. "Neviem asi pôjdem s chalanmi z futbalového tímu dakde piť." oh aby som nezabudla Chris hrá futbal. Reprezentuje školu. "Dobre" sucho som odpovedala a začala som sa aj ja venovať svojmu mobilu. Hodina prešla jak nič. Zazvonilo a profka odišla. Druhú hodinu sme mali na konci školy. Mali sme len 5 min na presun. Prišli sme do danej učebne. Učebňa biológie. Klasická učebňa biológie. Všade dačo mŕtve čo plávalo vo vode a ďalšie nechutné veci. Sadli sme si na svoje miesta prišla profka a rozdala test. Test som po 10 min odovzdala. Bol easy. Teda pre mňa aspoň. Sadla som si späť na svoje miesto a čakala som pokým ostatný dopíšu. Po 20 min už všetci odovzdali. "Žiaci musím si spraviť jednu vec takže buďte ticho a robte si dačo" povedala profka. "To čo je dnes s tými učiteľmi? Každý si musí niečo spraviť." povedala Laura a nechápavo na mňa pozerala. "Šak buď rada, že máš chillovú hodinu" povedala som jej a ľahla si na lavicu. Aj táto hodina prebehla jak nič. Na každej hodine to dnes tak bolo, že profáci si museli niečo spraviť. Vychádzali sme zo školy keď niekto na mňa zakričal: "Becca stoj!" otočila som sa a videla som tam Emily. Emily veľmi nemusím, na mňa je až barz afektovaná a namyslená. Ale každý chalan po nej slintá lebo je fakt krásna. "Áno Emily?" slušne som sa opýtala. "Nepožičala by si mi tvoj zošit z matematiky prosím ťa? Bola som chorá a nemám si to od koho opísať" oh a jasne je to šprtka a pätolízačka učiteľov. "Jasne nech sa páči" podala som jej zošit Emily mi poďakovala a odišla. V tomto bola aspoň normálna, že keď ste jej niečo požičali tak na druhý deň ste to mali späť. Vyšla som už konečne zo školy dala som si sluchatka a kráčala na autobus. Keď mám sluchatka nevnímam okolitý svet. Tak to bolo aj teraz keď ma dajaký týpek zrovnal so zemou. "Ježiš prepáč ja nevidel som ťa" začal sa mi ospravedlňovať a dvíhať ma zo zeme. "To je v pohode ja som ťa tiež nevidela takže je to z časti aj moja chyba" usmiala som sa. "Som Shaw" "Becca" a podala som mu ruku. "Tak ešte raz sorry Becca za to zhodenie" usmial sa a pomaly odchádzal. "To je v pohode aj ty mne prepáč" usmiala som sa a dávala si naspäť sluchatka čo mi vypadli. Zakýval mi a odišiel. Práve vtedy prišiel bus, nastúpila som a mierila som si to do roboty. Prišla som do roboty kde ma už čakal Tyler. Tyler je môj kolega. Ja mám rajón dnu a on má rajón vonku. "Ahoj Tyler" pozdravila som sa a išla som sa prezliecť do pracovného. "Ahoj Becca" povedal Tyler a usmial sa. Tyler bol v pohode týpek. Vysoký, hnedé dlhšie vlasy, ktoré vždy nosí v gumičke, prenikavé zelené oči a pokerované ruky. Jeho kerky ma vždy fascinovali. "No čo Becca ako tráviš pondelok?" spýtal sa ma Tyler keď som prišla dopredu. "Taký chillový. Nič také až okrem toho, že ma jeden týpek zrovnal so zemou. Volal sa Shaw." povedala som a dala som si vlasy do gumičky. "Ale nehovor. Pekný bol aspoň?" žmurkol na mňa Tyler. "Ako telo mal dobré. Aj úsmev mal pekný. Takže celkovo bol pekný" povedala som a začervenala som sa. "Ejha ejha. Pekne. Prečo do mňa žiadna nenarazí?" zúfalo povedal Tyler. "Tyler. Tvoja vyvolená niekde na teba určite čaká. Možno aj teraz vonku v našej kaviarni. Takže šup šup lebo máme nával" povedala som a popohnala som ho. Zobrala som si zápisník a pero. "Dobrý deň čo si dáte?" spýtala som sa zákazníka. "Jedno karamelové latte." ten hlas mi bol povedomý. "Shaw?" spýtala som sa prekvapene. "Jeej Becca. Ty tu pracuješ?"
"Áno privyrábam si na seba"
"No paráda potom. Aká náhoda" povedal Shaw a usmial sa.
"Áno to teda je" povedala som a usmiala som sa tiež. Odišla som k ďalšiemu k stolu po objednávky. Prišla som za pult a začala som robiť kávu.
"Jedno karamelové latte" povedala som a dala ho pred Shawa. "Ďakujem" usmial sa a ja som odišla rozniesť ďalšie objednávky. Dnes tu bol fakt nával nato, že bol pondelok. Bola som za pultom keď prišiel Shaw a zaplatil. Pozdravila som sa mu a venovala som sa ďalej robote. "Kto to bol?" spýtal sa Tyler. "Shaw." jednoducho som odpovedala. "Ahaa takže toto bol ten týpek čo ťa zhodil?"
"Áno"
"No dievča keď má také telo nedivím sa, že si skončila na zemi" zasmial sa Tyler. Tyler išiel ďalej po objednávky ja som zatiaľ išla zobrať prázdne poháre zo stolov, poutierala som stoly a išla som späť za pult.
"Uf to bola fuška dnes" povedal Tyler a utrel si čelo.
"No to teda bola" povedala som a odišla som sa prezliecť.
"Dobre Tyler tak zajtra ahoj" pozdravila som ho a odišla som. Výhoda mojej práce bolá tá, že bola blízko môjho domu. Necelých 10 min. Prišla som domov a už som z obývačky počula smiech. Takže Marianna už je tu. Vošla som do obývačky a tam sedela mama a Marianna. "Ahojte" pozdravila som ich a sadla si do kresla. "Ahoj Becca ako bolo dnes?" spýtala sa ma mama. "V pohode. V škole bola nuda a v kaviarni bol dnes strašný nával. Takže som strašne unavená" povedala som a oprela si hlavu a zavrela oči. "No dobre potom. Tak si choď potom ľahnúť keď si unavená" povedala starostlivo mama. "Ano mami už idem" povedala som, vstala som dala som jej pusu na čelo pozdravila sa Marianne a išla som hore schodmi. Prišla som do izby a spadla som na posteľ. Výhoda veľkej postele? To, že je celá vaša. Vstala som z nej lebo keď som zacítila ako smrdím tak som si išla dať teplú sprchu, umyla som si zuby a dala som sa do pyžamka. Spím v Mišovom tričku čo mi tu nechal. Aspoň nejako som s ním. Prečítala som si ešte nemčinu a ľahla som spať.
