Devil's Poison > Vkook

TAE A JA

Keď sa a Tae stále neprestajne dotýkal a skúmal celé moje telo, cítil som sa ako v siedmom nebi. Priťahovali má nájme jeho hypnotizujuce oči. Stále som neveril že sa deje práve toto. Tae bol nežný no keď som súhlasil že mu dám viac, stále bol tvrdší a tvrdší a čím sa dostával hlbšie, tým viac som mu prezradil svoje tajomstvá.
Strácal som sa. Nedokázal som na nič myslieť. Iba na Taeho a nebol dotyky. Rútil som sa nezastaviteľnou rýchlosťou a padal do pekla kde bol Tae. 
Pán pekla má k sebe volal a lákal ma svojou dokonalosťou a pôvabom.
Nepil som toho veľa. Ibaže som sa cítil akoby bol vo mne celý súd. Zahmlievalo sa mi pred očami a celé moje telo, moj zrak, kazdy jeden zmysel sa sustredil iba na Taeho.
Keď Tae pritvdil, takmer som stratil vedomie. Moje telo pomaly oťažilo. Rukami som objal Taeho okolo pliec a držal sa ho tak pevne ako o život. 
Nemohol som dýchať. Hlasitý ston  vystriedal vzlyk a naplo ma.
"V? Prosím," povzdychol som si.
"Vydž to JK. O chvíľu nebudeš schopný ničoho."
"Č..čo?" mal pravdu. Už som sa ho nedokázal ani len držať. "Tae, J-Ja." A to bol koniec. Išlo mu len o to aby si ma vzal. Ibaže... Ja som umrel? Nie...
Ja....
Otvoril som oči. Ocitol som sa kdesi na neznámom mieste. Nevidel som okolo seba závesy, nelezal som na koženej trochu zaprášenej pohovke a vo vzduchu ma neomámila opojná vôňa vodnej fajky. Ležal som na zemi. Okolo mňa bolo slabo vidno stebielka trávy,  necítil som žiadny zapach, no predomnou stál Tae.
Mal na sebe to čo predtým. Čiernu  košeľu, takisto nohavice, avšak mu chýbalo sako a bosý kráčal smerom ku mne. Rozbúchalo sa mi srdce. Chcel som sa rozbehnúť a zdrhnúť mu z dohľadu, no nedokázal som sa ani pohnúť. Sťažka som vzdychol a moje telo sa chtiac nechtiac roztriaslo. Tae si položil prst na ústa a zastal predomnou asi meter. Čosi mi stále hucalo v hlave.
Rozpažil ruky od seba akoby ma šiel objať. No to čo prišlo mi vyrazilo dych.
"Teraz budú naše bozky skutočné."
Spoza jeho chrbta vystrelili havranie krídla. Pri tom sa mierne predklonil vpred a obkizol si hornú peru.
"Tae? Čo to je? A kde to doparoma sme?"
"Pšššt... Tíško jahniatko. Všetko sa dozvieš. Hlavne sa so mnou spoj a dôveruj mi," povedal tým jeho očarujúcim hlasom....
"Ale. Ja.. Som mŕtvy?"
Neodpovedal. Miesto toho pristúpil ku mne, rukami ma chytil za tvár a pobozkal ma. Tentoraz to bolo iné. Jeho bozky má pálili na jazyku a po chvíli ma zacalo páliť celé telo. Bol som ako spútaný reťazami.  Hlas v mojej hlave mi vravel aby som ho k sebe pustil. Ale bak som sa. Tae bol silný a ja som sa nedokázal brániť. Nemal som ani potuchy kde sa toi nachádzam. Ani som netušil kto Tae v skutočnosti je. Ale cítil som nesmiernu chuť bozkávať ho, dotýkať sa ho a nehodlal som prestať.
"Odteraz si môj Jungkook." povedal a to boli posledné slová ktoré som počul. Potom prišla tma. Tma z ktorej som sa nedokázal zobudiť. Pamätal som si na jeho dotyky, na jeho bozk. A v mojej hlave mi znel jeho hlas. Hlas diabla čo vravel že som jeho a že už nie je cesty späť. Či už to bolo vďaka jeho čaru či vďaka mojej neschopnosti brániť sa, bolo to jedno. Nič s toho nebolo dobrovoľné.