Jednorázovka venovaná všetkým drarry fanúšikom, špeciálne však Kiliaice, ktorej som to venovanie sľúbila, a Makkakonka ktorá ma k jej napísaniu inšpirovala ;-)
..................................................
Opäť naňho pri raňajkách hľadel. Že ho pozoruje, vedel i bez toho, aby zdvihol hlavu a pozrel sa jeho smerom. Cítil ten uprený pohľad sivých očí na sebe aj dnes, tak ako počas posledných týždňov každý deň. Zachvel sa, keď si uvedomil, že mu to istý čas už vôbec nie je nepríjemné. Práve naopak, lichotí mu to a celkom si ten nepochopiteľný záujem a pozornosť z jeho strany užíva. No nahlas by to nikdy nepriznal.
Zamyslene sa rýpal v ovsenej kaši a bojoval sám so sebou. Mal neskutočnú chuť zdvihnúť hlavu a pozrieť sa naňho. Keď to už nakoniec nedokázal vydržať a túžba ho premohla, ich pohľady sa stretli. Inštinktívne, bez premýšľania, tak ako to mal vždy vo zvyku, sa na neho usmial. Úprimne, od srdca. Ten šokovaný výraz na Malfoyovej tvári bol na nezaplatenie...
„Potter, ja ťa zabijem!" rozliehal sa tichou chodbou nahnevaný hlas. Keď sa Harry otočil, hľadel do bledej tváre Draca Malfoya. Mieril na Harryho prútikom a z očí mu sršali blesky.
„Áno, Draco? Za čo to bude tentoraz?" opýtal sa naoko ľahostajne, ale nebolo mu všetko jedno. Nie, nebál sa, len bol sklamaný. Sám nevedel prečo, ale mrzel ho Dracov hnev. Ešte pred chvíľou to vyzeralo tak idylicky. No, ale čo môžete čakať od Malfoya?
„To čo malo znamenať v tej sieni?"
„Čo malo znamenať čo? Normálne som raňajkoval," pokrčil Harry plecami a z celej sily sa snažil zadržať slzy, čo sa mu tisli do očí. Nie, nesmie sa pred Dracom zložiť. Buď silný, Harry! Je to Malfoy, obyčajný ignorant. Nič k nemu predsa cítiť nemôžeš... Merlin, veď je to Slizolinčan!
„Potter," syčal Malfoy. „Nerob zo mňa idiota. Urobil si tam zo mňa pred všetkými blázna! A prečo mám, kurva, pocit, že ma stále prenasleduješ?"
„Z nikoho blázna nerobím. Ten úsmev som myslel úprimne. A... Draco? Ono to možno nie je iba pocit," zamrmlal Harry a nechal prekvapeného Draca stáť na chodbe.
Keď sa o niekoľko dní neskôr nervózne prechádzal po chodbách vedúcich do slizolinskej klubovne, nebolo mu všetko jedno.
„Potter!" Keď sa mu za chrbtom ozval známy ťahavý afektovaný hlas, srdce sa mu prudko rozbúchalo, no odhodlane, s hlbokým nádychom a výdychom sa otočil a s očakávaním hľadel do tváre Draca Malfoya, na ktorej sa opäť usadil ten povýšenecký úškľabok.
„Draco?"
„Čo tu robíš? Opäť ma prenasleduješ?"
„Čakám tu na teba," šepol Harry takmer nečujne a pomaly sa k nemu priblížil, no blondiak ho počul. Šokovane vytreštil na Harryho oči a na chvíľu poľavil v ostražitosti.
Harry využil Dracove zaváhanie a podišiel k nemu bližšie. Prudko ho pritisol na najbližšiu stenu. Srdce mu bilo ako splašené, ale musel to urobiť. Už dlhšie si bol vedomý Dracových uprených pohľadov, ktoré po ňom hádzal keď si myslel, že sa nikto nedíva. Musel si overiť, či sú jeho dohady správne alebo si len bohapusto domýšľal. Musí zistiť, či sú ich city vzájomné.
Keď Harry prišpendlil Draca o stenu, cítil jeho horúci, zrýchlený dych a videl, ako sa jeho zreničky od prekvapenia rozšírili a naprázdno preglgol. Napätie vo vzduchu by sa dalo krájať. Draco naňho hľadel ako vyoraná myš, v očiach zmes strachu, očakávania i neistoty.
