My Piece Of Heaven (Larry Stylinson AU) - SK ✓

Chapter 6

Keď sa Louis dostavil do podsvetia, na miesto kde vyrastal, pustatina v okolí paláca bola prázdna, čo by za normálnych okolností nebola, keďže by tu bolo množstvo démonov hrajúcich hazardné hry či súboje medzi sebou.

Kroky, ktoré ho videli k bráne boli neisté a bojazlivé, keďže sa mu kdesi hlboko v žalúdku usadil zlý pocit, nahovárajúci mu, že toto nedopadne dobre. Možno by mohol rýchlo schmatnúť nejaké jemu potrebné veci a schovať sa na zemi, kde by ho síce hľadali no nenašli. Tam bolo jeho miesto, v pekle určite nie.

Nebol typickým démonom, ktorých oči pohltila temnota v prvých dňoch ich života. Bol niečo medzi človekom, démonom a anjelom. Harry mal pravdu, cítil a to démoni nedokážu. Mohol plakať, milovať i ubližovať iným spôsobom ako ostatní démoni, za pomoci lásky a citov.

Keď napokon otvoril brány paláca, rýchlo sa medzi ne všuchol a chcel odísť z ich dosahu skôr ako sa s hlasitým treskom zavreli, čo samozrejme, že nestihol. Louis sebou spočiatku trhol, však napokon to prestal riešiť a aj naďalej sa pomaly uberal chodbou.

Ako prvé sa pozrel do konferenčnej miestnosti, ktorá bola tak isto ako aj pustatina, prázdna s niekoľkými papiermi ležiacimi na stole i zemi. Len nadvihol svoje obočie a rukou si prešiel skrz vlasy, v snahe sa upokojiť a nahovoriť si, že sa nič nedeje.

Kroky, ho napokon zaviedli do jeho a Zaynovej izby, ktorá bola taktiež prázdna a to až do momentu, kedy toto zlovestné ticho neprerušil šuchot krídiel za ním. Otočil sa čo najrýchlejšie sa to dalo, aby spozoroval Zayna s dvoma vojakmi, ktorý ho schytili a jedným ladným pohybom mu vykrútili zápästie za chrbát.

,,Čo to kurva!" Zakričal Louis, keď sa končekmi svojich prstov dotýkal lopatiek, kde sa začínali krídla.

Zayn na nič nečakal a svojmu bratovi venoval pravý hák, čo využili dvaja démoni za jeho chrbtom, ktorí mu rýchlo zaviazali ruky. Napokon už len namierili špice svojich kópii k jeho chrbtu, ak by sa nebodaj posnažil utiecť.

,,Mohol by som sa opýtať na to isté, zradca." Zasyčal Zayn. ,,Poď s nami. Otec sa už rozhoduje, čo s tebou teraz bude. A ver mi, že bezbolestné to nebude."

Louis radšej neodpovedal a len uvažoval nad tým ako utečie. No ešte nenadišla vhodná príležitosť. Musel si počkať do kým budú prechádzať územím, kde si budú stráže istejší a potom sa pokúsi o únik. Vedel, že toto sa neskončí dobre, ale tak musel to skúsiť.

Napokon ho doviezli až do trónnej sály, kde už sedel sám jeho otec v strede miestnosti. Jeho dve sestry sedeli po jeho pravom  boku, zatiaľ čo na ľavej strane bol jeden prázdny trón a ten druhý roztrieštený na kúsky. Louisov trón.

,,Louis." Prihovoril sa mu diabol, zatiaľ čo si ho premeriaval čiernymi dúhovkami, ktoré sa i skrz tmu, ktorá naokolo panovala leskli. ,,Ako si mohol zradiť svoju vlastnú rodinu?"

To čo sa stalo potom Louis vnímal len trochu, keďže ho potlačili dopredu, čo zapríčinilo, že i keď nechcel pokľakol pred svojim otcom. Zayn na nič nečakal a schytil bruneta za vlasy, aby mu hlavu nakrútil smerom k diablovi, na ktorého sa Louis dovolil pozerať viac ako len pohŕdavo. 

,,Aká rodina? Kedy ste už len vy boli mojou rodinou?" Spýtal sa pomedzi sykot Louis.

,,Ticho!" Zakričal diabol a opäť sa pozrel na Louisa. ,,Si hanbou našej spoločnosti. Spadol si do tej sračky... zamiloval si sa." Posledné tri slová vypľul z úst, akoby to bol jed, ktorý mu má roztrhať žily. ,,a povedal si tomu malému spratkovi úplne všetko! Si len zradca!"

,,Aspoň mám niekoho, kto ma má skutočne rád, nie ako ty otec!" Posledné slovo tak isto ako aj jeho otec vypľul, s toľkou nenávisťou, že snáď všetci démoni v sále o krok ustúpili strachom.