The Monster (prebieha korekcia!!!)

17

Melody

"Čo mi potrebuješ povedať?" spýtal sa ma Niall. 'Nehovor mu to!' kričalo moje svedomie.

"Vlastne nič. Chcela som sa skôr spýtať, že...," nevedela som dokončiť vetu. Rýchlo si niečo vymysli Melody!

"Ako dlho ma tu chceš držať?" spýtala som sa nakoniec. Celkom dobrá otázka. Pochválila som samú seba.

"Dovtedy, kým sa ku niečomu nepriznáš," uškrnul sa Niall.

"A k čomu sa mám priznať?" spýtala som sa.

"To ti nepoviem," zasmial sa. Niekedy ho viac, než nenávidim...

"Čo chceš robiť? Je len jedna hodina poobede," spýtala som sa ho.

"Podľa toho, čo cheš ty,"

"Vrátime sa naspäť ku Zaynovi?" spýtala som sa s nádejou, ale pritom.som si robila iba srandu. A navyše ho musím stále provokovať.

"Nie nevrátime,"

*******

"Niall! Vzdávam to! Vyhral si!" kričala som cez les. Hrali sme schovávačku. Začína sa stmievať a ja sa bojím. Poobzerala som.sa okolo seba, ale Niall tu nikde nebol. Čo ak sa stratil? Čo keď ho niekto zabil?

"Niall bojím sa," šepla som. Je určite niekde ďaleko a nepočul to, ale to nevadí. Sakra... kde je tá stará chatrč?! Sú tu len samé stromy. Jeden buk, druhý buk... je tu vôbec iný strom než buk?!

"Super stratila som sa. Zjedia ma divé zvieratá a Niall sa na tom bude zabávať," zasyčala som nahlas. Nemám ani baterku! Otočila som sa tým smerom kade som prichádzala. Pomaly som šľapala naspäť.

"Baf!" objavil sa predo mnou Niall. Zľakla som sa až tak, že som sa potkla o kameň a zletela som na zem. Narazila som si koleno.

"Ty si taký idiot!" zakričala som na Nialla. Ten sa len smial. Hahaha... strašné vtipné, že nastraší niekoho tak, že spadne na zem. Snažila som sa postaviť, ale to koleno ma neskutočne bolelo. Niall sa prestal smiať. Žeby mu došlo, že sa mi niečo stalo?!

"Počkaj zoberiem ťa," povedal Niall. Niall sa natiahol a snažil sa ma zobrať na ruky.

"Nechytaj sa ma!" zasyčala som. Pokiaľ nepovie prepáč, nebudem sa s ním ani len baviť.

"Melody, ale si zranená," povedal potichu Niall.

"Oh vážne? Že som si to nevšimla," povedala som ironicky.

"Prestaň sa tak chovať a poď sem,"

"Vieš čo?! Nechaj ma!" zasyčala som a postavila som sa. Mojím kolenom prešla neuveriteľná bolesť. Pridržiavala som sa stromu.  Niallove ruky sa obmotali okolo môjho pásu. Snažil sa ma zodvihnúť, ale ja som sa zaprela.

"Láska prepáč," šepol Niall.  Tieto dve slová ma ohromili. Po prvé láska?! A on povedal prepáč! Jeho pery sa dotkli pokožky na mojom krku.

"Niall je mi zima," šepla som tesne pri jeho uchu. Niall si dal dole mikynu a doslovne ma do nej zabalil. Chytil ma za ruku pričom som zo sebou mykla. 'Nebuď nepríjemná. Ľúbi ťa... nevidíš to?' hovorilo moje podvedomie. Ale ako to mám zistiť? Čo ak ma vážne neľúbi? Čo ak mu Mel niečo spravila a on je tu so mnou preto, lebo nechcel byť sám? 'Môžeš to skúsiť zistiť... máš predsa náhrdelník nie?' zasa do mňa dobiedzalo podvedomie. Asi to je, ale dobrý nápad.  Skúsim to, keď bude spať.

"Tvoja ruka zasa páli," povedal zrazu Niall. Prečo sa toto nedialo pri Zaynovi?!  Nič som nepovedala, len som pozerala pod nohy.

"Nestratili sme sa?" spýtala som sa po chvíli.

"Nie," pousmial sa Niall. Silnejšie som mu stisla ruku. Niall sa snažil ísť, čo najpomalšie.

***

"Určite ti to nebude vadiť?" spýtal sa Niall.

"Včera si sa to nepýtal. Jednoducho si ma preniesol do postele a hotovo. A nie nebude mi to vadiť," povedala som a naprávala som paplón. Niall si sadol na postel a pomohol mi. Ľahla som si. Niall ešte niekam išiel. Po chvíli sa vrátil. Ľahol si a zhasol svetlo. 'Nenápadne' sa prisunul ku mne. Jeho ruka sa obmotala okolo môjho pásu. Jemne som sa usmiala.

'Hlavne nezaspi skorej než on' ohriaklo ma podvedomie. Oči som mala otvorené.

Keď som už konečne cítila, že zaspal tak som sa pomaly dostala z jeho zovretia. Sadla som si na posteľ a rozopla som si náhrdelník. Naklonila som sa k nemu a zapla som mu náhrdelník. Chytila som ho za ruku a náhrdelník ihneď zrúžovel. Bola som šťastná, ale aj sa mi uľavilo. Bála som sa, že by to mohlo svietiť úplne inak. Išla som mu zvesiť náhrdelník z krku, ale popálila som sa. Čo to sakra je?! Snažila som sa o to druhý krát, ale spálila som si kožu. Super...čo mu teraz poviem?! Vieš Niall, chela som vedieť, čo ku mne cítiš, tak som ti to dala na krk. Ale potm to nešlo dolu pretože to nesmierne pálilo... Niallova ruka mi pustila tu moju a snažila sa nahmatať moju postavu. Neležala som takže sa mu to nepodarilo. Otvoril oči a hneď sa pozrel na mňa. Ja som ho len vystrašene sledovala. Má náhrdelník, ktorý svieti. Všimne si to alebo nie? Ach, Melody si blbá?! Jasné, že si to všimne!

"Niečo sa stalo?" spýtal sa Niall. Iba som pokrútila hlavou. Jemne mi prechádzal po chrbte rukou.

"Čo do pekla tak páli?" pozrel sa na krk. A do riti!

"Mám na krku tvoj náhrdelník?" spýtal sa ako by to sám nevedel.

"Mhmm,"

"A prečo?" opýtal sa s úškrnkom.

"Chcela som vedieť ako ti sadne," povedala som a smiech som sa snažila zadržať.

"Svieti na ružovo. To pokiaľ si ešte dobre pamätám znamená lásku,"

"Dobre si to pamätáš,"

"A teraz ti ho dám na krk a uvidíme ako začne svietiť," povedal Niall a dával si dole náhrdelník. Podľa jeho obhoretých prstov som zistila, že stále pálil. Prečo to vlastne páli?

Zasa kratšia, ale tak ja s tým nič nenarobím :D Dneska som si prichystala aj otázky :3 :DDDD Takže......... Prečo asi tak páli ten náhrdelník? A myslíte si, že Zayn ju nájde? :DDD
Všetky vaše názory čakám v komente :)