The Monster (prebieha korekcia!!!)

1

Melody

A je to tu. Posledný deň v škole pred Vianocami. Vianoce sú plné lásky, šťastia a pohody. U mňa to tak bohužiaľ nie je. Moji rodičia sú mŕtvi a ja bývam v náhradnej rodine. Mojich rodičov som nikdy nepoznala ale mama mi zanechala náhrdelník. Niekto si povie "obyčajný náhrdelník" , ale nie je len tak obyčajný. Keď som bola malá nechápala som prečo menil farby, no teraz už to chápem. Mení farby podľa toho akú mám náladu. A nie iba ja. Dala som to vyskúšať veľa ľuďom a vážne menil farby podľa nálady.

"Hej Melody!" zakričala na mňa Ariana.

"Ahoj," pozdravila som ju a usmiala som sa.

"Nechceš dneska prísť na párty? Bude sa konať u mňa a chcem aby si prišla," milo sa usmiala.

"Prepáč, ale nie. Nie som typ, ktorý chodí na párty," vysvetlila som jej.

"Ach, to je škoda, chcela som aby si prišla,"

"Prepáč," povedala som ešte a pobrala som sa k skrinke. Viem, že niektorým ľuďom pripadám , že som čudná lenže ja vážne nemám párty v obľube. Každý sa tam opije do nepríčetnosti a ráno sa zobudí v posteli s niekým koho ani nepozná. V horšom prípade, ešte aj niektorá z tých dievčat otehotnie. To je môj súhrn slovíčka 'party'. Pomaly ale isto som sa predierala cez školskú chodbu. Nepatrím medzi najobľúbenejších ale zasa ani nie k tým čo sú doslovne na dne. Som taký priemer. Nikdy sa nestaviam na stranu k väčšine. Teda, keď majú v niečom pravdu áno ale inak si obhajujem neustále svoj názor. Otvorila som skrinku a zobrala som si knihu dejepisu. Milujem dejepis. Fascinuje ma aké rozdiely sú medzi ľuďmi z ostatných storočí a tisícročí.

"Ahoj," ozval sa za mnou chrapľavý hlas. Otočila som sa a uvidela som zelené oči, ktoré sa vpíjali do tých mojich.

"Ahoj," povedala som nervózne. Harry Styles. Chalan, ktorého sa každý bojí. Vôbec nie je obľúbený a každý niečo proti nemu má, ale boja sa mu to povedať.

"Ehm... Nechcela by si ísť dneska von?" opýtal sa s kamenným výrazom v tvári.

"Dneska som sa už dohodla s kamarátkou," zaklamala som a pozrela som inde.

"Bojíš sa ma?" opýtal sa a stále ma hypnotizoval pohľadom.

"Prečo sa to pýtaš?" opýtala som sa nervózne.

"Klameš mi aby si so mnou nemusela ísť von, pretože sa ma bojíš," povedal a ja som ostala v nemom úžase odkiaľ to vie. Vie snáď čítať myšlienky?

"Nebojím sa ťa," povedala som presvedčivo ale bála som sa,  že aj tak uvidí môj strach z neho.

"Keď sa ma nebojíš, prídeš dnes o tretej ku fontáne," povedal a odišiel.

Chvíľu som naňho zamračene pozerala. Pôjdem alebo nie? Radšej nie veď je to blázon. Jeho postava zmizla a ja som zavrela skrinku. Začalo zvoniť, tak som rýchlo utekala na poslednú hodinu. Stihla som to skôr než učiteľka, čo bolo ohromné šťastie. Sadla som si do zadnej lavice a čakala kým príde učiteľka. Po chvíli prišla a my sme sa mohli posadiť.

Neviem prečo, ale dnes ma nijak nová látka z dejepisu nezaujala. Teda až kým neprišlo na tému "nadprirodzené bytosti".

"Vie niekto aké dve boli najobávanejšie?" opýtala sa učiteľka a mne behom sekundy vystrelila ruka smerom hore. Čítala som milióny kníh o upíroch, čarodejoch, anjeloch a aj o vlkoch.

"Melody, dávam ti slovo," usmiala sa na mňa.

"Medzi dve najobávanejšie nadprirodzené bytosti, patrili upíri a takzvaný vysávači energie, " povedala som a učiteľka len prikývla.