Love knows no barriers

-1-

~Iris~

Práve sa mi sníval krásny sen ako som práve s Jackom sfukovala 16 sviečok na čokoládovej torte. Obaja sme sa zasmiali a objali sme sa.
Z krásneho sna ma prebudil môj mobil na ktorom displeji sa práve ukázalo "BUDÍK". Mala som stále zavreté oči a snažila som sa mobil nahmatať a budík vypnúť. Nakoniec sa mi to podarilo. Na tvári sa mi objavil spokojný úsmev. Ešte viac som sa prykryla paplónom a snažila som sa znova zaspať. Dúfala som, že znova zaspím a že znova sa mi bude snívať ten krásny sen.
Ale nedočkala som sa toho. Do izby mi vtrhla sestra Riley. "Vstávaj, vstávaj!" zakričala a začala skákať po mojej posteli. Donútilo ma to otvoriť jedno oko. "Čo sa deje?" spýtala som sa rozospato. "Máš narodky! A príde Jack!"
Myklo mnou. Ako som mohla zabudnúť na náš veľký deň?!
"Už je tu?!" vykríkla som. "Nie" ukľudnila ma Riley. "Dojde asi za dve hodiny, ráno došiel list od neho pre teba kde všetko napísal"
"Prečo mi čítaš MOJU poštu?" spýtala som sa naštvane. Riley sa len nevinne usmiala. Snažila som sa zachovať kamennú tvár, ale keď som videla ten jej zlatý kukuč nedalo sa byť na ňu naštaný. "Tentoraz ti to odpúšťam, Riley" povedala som vážne. "Ale nabudúce už mi poštu nečítaj, ok?"
"Ok" zasmiala sa Riley. "Nechám ťa sa prichystať" povedala a odskackala z mojej izby. Zasmiala som sa a už som stála pred skriňou a vyberala som si oblečenie. S Jackom sme si tento deň plánovali mesiace predtým, a nechceli sme to nejaké formálne, tak som si zobrala biely tielkový krop top, riflové kraťasy a biele tenisky. Vlasy som mala od mala rovné, takže nebolo treba vyžehliť si je.
Zbehla som do svojej kúpeľne a z malej skrinky som vybrala make-up. Namaľovala som sa tak nie gýčovo, dala som si svetlo červený rúž, svetlo hnedé očné tiene a samozrejme riasenku. Vlasy som si učesala a už som bola hotová. Samozrejme som si predtým maľovaním ešte umyla zuby.
Začula som zvonček. "Idem tam!" zakričala som a zbehla som zo schodov pred dvere. Otvorila som ich a stál tam ten, koho som čakala. "Jack!" zakričala som a hodila som sa mu do náruče (kamarátsky). Zasmial sa a zatočil sa so mnou. "Tak, náš deň nastal" zasmial sa Jack.
"A bude tým najlepším" zajásala som. "Torta aj všetko je pripravené, takže môžme začať párty!" zakričala som nadšene a vtiahla som Jacka dovnútra do obývačky, kde bol prevesený veľký nápis Všetko najlepšie Iris a Jack a veľká čokoládová torta so žltým nápisom 16. "Dobrý deň a ahoj Riley" pozdravil sa Jack. "Ďakujem že môžem svoje narodeniny oslavovať tu s Iris, ste veľmi milý"
Moja mamina sa naňho usmiala. Mala ho rada, lebo vedela, že Jack je slušne vychovaný a dobrý kamarát pre mňa. "Si tu vždy vítaný, Jack" povedala a usmiala sa. Jack sa usmial a  kývol hlavou na znak toho, že ďakuje.
"Tak choďte sfúknuť tie sviečky!" zakričala Riley. "Chcem sa do tej čokoládovej torty pustiť čo najskôr!"
Všetci sme sa zasmiali. "Buď v kľudu, Riley, už ich ideme sfúknuť" usmiala som sa na Riley a s Jackom som podišla k torte. "Niečo si praj" usmiala som sa na Jacka. On mi úsmev oplatil. "Tak ideme na to"
Obidvaja sme sa naklonili ku sviečkam a sfúkli sme ich. Priala som si aby som bola vždy s ním. Pri tom prianí som mala divný pocit. Taký príjemný pocit v brušku, ako keby mi tam lietali motýle.
Usmiala som sa na Jacka. On mi úsmev oplatil.
Keď som sa konečne zpamätala, povedala som: "Mami môžme ísť s Jackom na kryštáľovú skalu? Dohodli sme sa že tam pôjdeme"
"Môžte" usmiala sa mamina. Objala som ju. "Ďakujem. Tak mi ideme. Ahojte!" schytila som Jacka za ruku a bežala som s ním ku dverám. "A čo darčeky?" začula som ešte Riley. "Potom!" zasmiala som sa.
Kryštáľová skala bola moje a Jackovo miesto. Keď sme mali 7 rokov tak sme sa na tej skale spoznali. Pre mňa najmilšie miesto na svete.
Je z nej krásny výhľad. Pod skalou je aj malá zátoka. Neraz sa stalo, že sme do nej aj skočili, ale nič sa nám nestalo, veď sme dopadli do hlbokej vody.
Ale vrátim sa k tej skale. Keďže to bolo miesto nášho stretnutia, urobili sme si k nej veľký vzťah. Vždy keď nás niečo trápilo tak sme sem išli, a zrazu, starosti zmizli. Ale aj tak je toto najkrajšie miesto, keď je tu ešte jedna osoba - on.
Sadli sme si vedľa seba na kraj skaly a zadívali sme sa na zátoku. Bol krásny deň, takže voda sa krásne leskla.
"...Ehm... Iris..?" začal pomaly Jack. Zľakla som sa. Takýto tón hlasu ešte nemal. "Je všetko v poriadku?" spýtala som sa so strachom v hlase. "Áno, áno, všetko je v poriadku, neboj sa" povedal: "Ja len... neviem ako to povedať"
"Čo povedať? Jack, vieš že mne môžeš povedať všetko"
Jack sa zhlboka nadýchol a postavil sa. Aj ja som sa postavila. "Tak fajn... Iris, si najlepšie dievča čo som kedy stretol, si krásna a, láskavá a... proste najlepšie dievča na svete a.... milujem ťa, Iris!"
Srdce mi začalo biť ako o dušu. A slová ako by mi vypadli z úst.
"Jack.. ja.." povedala som s údivom v hlase, ibaže som nestihla dopovedať, lebo práve v tej chvíly, sa moje a Jackove pery spojili.

Ahojte :-)
Takže na začiatok: volám sa Monika ale volajte ma prosím Moma, tak ma všetci volajú. Vybrala som si žáner Romance lebo mala som proste taký nápad :D
Aa táto kapitola bola taká nudná ale nebojte, v druhej sa budem veeeľmi snažiť. Ale keď sa vám táto kapitola páčila, tak nezabudnite dať vote, koment, a keď chcete (ja hej) začnite ma sledovať (tu na Wattpade) ;-)