Zdvihla som zrak a spozorneli sme. Rýchlo sme bežali s Nickom dole. Môj tep sa zrýchľoval a ruky sa mi potili. Zleteli sme dole zo schodov a bežali do spálne odkiaľ sa ozýval výkrik. Pribehli sme tam a videla som to, čo som vidieť nikdy nechcela. Skamenela som a nevedela som sa ani pohnúť. Iba som sa dívala s polootvorenými ústami a vyvalenými očami. Mobil čo som držala v ruke mi spadol na zem a rozbil sa na kusy. Bola som ako v tranze a nezmohla som sa ani na jediné slovko. Pohľad na mamu, ako leží v kaluži krvi zavýjajúc sa v ukrutných bolestiach bol strašný. Akoby ma niekto prebodol ostrým nožom alebo do mňa vpálil guľku.
V bruchu mala zapichnutý nožík a išlo z nej veľa krvi, ktorá vytekala z rany na koberec. Po celom dome sa ozývali mamine hlasné výkriky od bolesti. Nick bežal rovno k mame a snažil sa jej pomôcť, kým nepríde sanitka. Mama plakala a triasla sa. Pot jej stekal po tvári a mala silno červené líca.
Nick sa snažil mamu utešovať, že bude v poriadku a ja som sa zatiaľ spamätávala z toho čo vidím. Kľakla som si k mame a rukou som jej podoprela hlavu. So slzami v očiach som sa na ňu usmiala. Pohladkala som ju po líci a povedala jej, že bude v poriadku. Pomaly som jej z líca prešla po hrudi až ku rane. Videla som ako z hrôzou drží nožík v rukách a keďže sa dosť triasla, jedným razom si ho vytiahla. Spustil sa obrovský vodopád krvi. Začalo to striekať všade na vôkol a nešlo to zastaviť. Nick sa celý triasol no zatiaľ čo prišla sanitka ranu zaškrtil a krvácanie pomaly ustúpilo. Rana bola hlboká ale cez slzy som toho moc nevidela. Ten pohľad bol strašne desivý a nikdy sa na niečo také nezabúda.
Doktori mi povedali, že to bolo veľkým rizikom, keď si mama vytiahla nôž z brucha, lebo mohla vykrvácať. Zatiaľ však nie je mimo ohrozenia života. Sledovala som, ako sanitka odchádza a potom som sa vrátila do spálne. Otvorila som dvere a zavalil ma nepríjemný zápach z krvi. Urobilo sa mi nevoľno a myslela som, že sa asi povraciam. V hrdle sa mi urobil veľký hrvoľ pri predstave, že to musím ešte všetko vyčistiť. Poobzerala som si celú miestnosť a v tom sa mi všetko zjavilo pred očami. Celá tá situácia. V tom mi však niečo zablyslo do očí. Pozrela som na koberec a uvidela tam malý zlatý nožík, ktorý bol celý od krvi. Zodvihla som ho zo zeme a všimla som si na ňom nápis E.K.I.M čo mi nedávalo nijaký zmysel.
Snažila som sa z koberca vyčistiť krvné zrazeniny čo tam ostali no nešlo to dole. Z podlahy som to umyla a tak som sa rozhodla, že ten koberec vyhodím. Otvorila som okno a počkala, kým sa vyvetrá ten nepríjemne do nosa udierajúci zápach. Potom som šla do kuchyne a sadla si za kuchynský stôl. V ruke som držala šálku s kávou a pomaly z nej popíjala. Zrazu sa mi zahmlelo pred očami a zatočila sa mi hlava. Celý deň na mňa doľahol a cítila som sa unavene no zároveň šťastne. V tom som si všimla, že v káve pláva akýsi biely prášok. Postavila som sa zo stoličky a v tom som uvidela pred sebou postavu. Nebol to ani Nick, ani otec, ani nikto koho poznám. Podišiel ku mne a chytil ma za plecia no nebol sám. Bola som, akoby nie čim omámená a tak mi bolo jedno kto čo robí. Mala som skvelú náladu. Nezmohla som sa ani na jediné slovko iba som sa hlúpo smiala. V tom okolo mňa stálo asi 5 či 4 chalani. Nick zišiel dole zo schodov a začal po nich kričať.
,,Choďte od nej ďalej a nechajte ju na pokoji!!“ No ten čo stál predo mnou na Nicka vytiahol zbraň a vybehol po ňom.
,,Ešte krok a schytáš to ty sráč. Mal si nám tie skurvené prachy dať skôr a tomu všetkému sme sa mohli vyhnúť a bol by pokoj. Ale ja si vystačím aj s tvojou krásn,ou sestrou.“ Povedal a otočil sa smerom ku mne.
,,Nechaj ju na pokoji !! Ja ti tie prachy vrátim ale ju nechaj tak. Ona s tým nič nemá.“
,,Fajn. Chcem trojnásobok a máš na to mesiac.“
