A písalo sa v listoch: „V dávnych dobách, v dobách piesku a otrokov, zrodil sa budúci faraón. Mocný panovník vedúci ľud ku sláve a pokroku. Sledujúc svoju zem už od prvých krokov jeho sila a myšlienka byť správnym vodcom vzrástala. Až nadišiel ten deň. Deň v ktorý skoro-faraón Thutmased prevezme vládu za svojho deň zosnulého dedka faraóna Tutmastoja. Ó, aký mocný bol faraón Thutmastoj, no mocnejšia bola otrokyňa s kameňom. V dobách piesku a piramíd nebolo na zranenia pomoci a tak Thutmased musel prevezmúť štafetu za deda. Thutmased bol mladý, odvážny, silný chlap v ktorého žilách vrela myšlienka viesť ľud ku..." „Tutmased, zlatíčko, už odchádzame." ozval sa sladký hlas spoza dverý a náš pisateľ pozdvihol nos nad papierom. „Počkaj mama, dopíšem si denník." „Thutmased , prosím, poď sa s nami rozlúčiť prídeme až večer." sladký hlas sa strácal. „Dobre, počkaj." monotónny hlas mladého pisteľa Thutmaseda. Hlas sa zo sladkého zmenil na ozvenu nahnevanej ženy: „Thutmased okamžite sem padaj lebo ti vypustíme aligátorov do prírody! Ani s dedkom sa nejdeš rozlúčiť, ani si nepovysával..." "..ku sláve." Zabrblal si Thutmased pod nos a utekal sa rozlúčiť s rodičmi. Prešiel cez mohutné pozlátené dvere a vošiel do predsiene plnej kristusiek, pohádzaných len tak po zemi. „Miláčik nič nevyveď a pokojne sa hraj." povedala žena v krásnych bielých šatách zo zlatým opaskom a hladkala syna po vlasoch. Thutmased prehodil očami: „Dobre mama, mám už 20, hodte za mňa na deda aj niaký ten matroš, dobré vieme čo mal rád." „Thutmased, ty si zlatíčko, ahoj, veľmi ťa s ockom ľúbime." „Dobre, čaute." Za Thutmasedom sa zavreli dvere a v paláci sa ocitol osamelý len s mačkou Fingou. Jeho prípravu na zajtrajšiu ceremóniu bral na ľahko, každý to bral na ľahko. Premôcť leva a slona sa pokladá za priepustku stať sa zo skoro-faraóna faraónom. Stojúc pred dverami odvrátil zrak a zobral Fingu do rúk s úmyslom vrátiť sa dopísať svoj budúci životopis. Tak sa aj stalo, v predsienke zostali už len kristusky a Thutmased si pokojne prešiel do izby za stôl. Sediac a rozmýšľajú nad hromádkou papierov sa pustil späť do písania. „Thutmased bol silný, odvážny a neznášal svojích rodičov lebo ho mali aj v 20 za dieťa!" túto vetu hneď prečarbal a hužvajúc mäkučké klbko mačky pokračoval v písani. „Jeho matka bola krásna žena, otec bol statočný a...." nechcel písať niečo čo si nemyslel. Ďalšia veta skončila v hromade čarbaníc. Nahnevaný skrčil papiere a hodil si ich za chrbáť. To však nečakal čo sa stane. Hromada papierov sa chytila o sviečku pri jeho posteli, vzbĺkla a nikto si nič nevšimol okrem mačky. „Možno to chce viac mňa čo myslíš Finga?" „Mňau." v mačacích očiach sa začal rozprestierať oheň na všetky strany. „Máš pravdu, musím napísať viac o sebe!" „Mňau!" oheň ktorý videla sa začínal letmo dotýkať stropu. „Dobre, však už začínam." pokojne prehodil a pustil sa do písania, netusil čo sa deje za jeho ramenom. „Thutmased bol mužom ktorý sa nerodia len zo dňa na deň. Thutmased bol niekým kto v mocných rukách.." ruku priložil na srdce a hrdo dopovedal:" držal osudy ľudí a jeho krajina bola niečím čo pre veľa ľudí znamenalo domov." „Mňau!!" V mačacích očiach sa zobrazovalo niekoľko scenárov. SMRŤ BUDÚCEHO FARAÓNA ZASIAHLA SRDCIA MILIÓNY OBYVATEĹOU, MATKA MŔTVEHO FARAÓNA SA SNAŹÍ O ĎALŚIEHO NÁSLEDNÍKA-novinové titulky. Pohreb Thutmaseda bola v ustrašených mačacích očiach najbolestivejšia, rozhodla sa konať a celou silou škrabla Thutmaseda po líci. „Za toto ťa dám pokrájať do polievky!" vykríkol Thutmased zlosťou. „Ty idiot horíš!" vykríkla mačka. Thutmased v šoku sa otočil za chrbát a pozrel mačke do očí. V šoku z napätej situácie sa zmohol len na jediné. „Ó, najdrahší Amon, hovoriaca mačka." Ďeň pred svojou ceremóniu mladý Thutmased zhorel v najpozlátenejšie izbe paláca. Jeho nástupcom sa stal Tutanchamon ktorý síce do rodiny nedal veľa zlata ale nevadí. Od tej doby sú mačky zakliaté a nesmú hovoriť. Thutmasedové listy sa dodnes prekladajú a špekuluje sa čo je pravda a čo nie
