Moment keď zistíš pravdu

Osudný deň

,,Nana uprac skriňu!" povedala mama. Vzdychla som si a šla upratať skriňu. Triedila som papiere v dolnej poličke v ktorej boli šeky. Zrazu z najvrchnejšej poličky ktorej som sa nemohla ani chytiť (mama mi to zakázala) spadla obálka bola otvorená. Vychytila som správny moment keď sa mama nedívala a pozrela sa čo je v nej. V liste bolo hrubým vytlačené ADOPČNÝ LIST. A pod tým bolo moje súčasné meno. Mráz mi prebehol po chrbte. Práve som zistila že som adoptovaná. Som úplne mimo neviem ako reagovať. Všimla som si vetu na konci listu. Bolo tam napísané. ,,Súd schvaľuje žiadosť o adopciu a zmenu mena. Volám sa Nana Molnárová no to je po zmene môjho mena. Moje skutočné meno bolo Aizu Nana. Konečne som sa spamätala a rýchlo upratala skriňu. List som si schovala a začala pátranie po mojej skutočnej rodine. V meste máme krízové centrum a mám tam jednu známu čiže so začiatkom pátrania nebude problém. Zašla som za svojou známou a poprosila ju o pomoc. Ochotne mi pomohla. Podarilo sa jej zistiť že moja skutočná rodina žije v Číne. Konkrétne v Shanghaii. Bola som jej veľmi vďačná. Ona medzi tým kontaktovala moju skutočnú rodinu. Samozrejme bez môjho vedomia. Ja som pokračovala v pátraní. Začala som sa viac učiť čínštinu a zaumienila som si že sa do Číny vrátim nech sa deje čo sa deje. No musím najprv doštudovať. A až potom sa t môžem vrátiť. Adoptívny mamu kontaktoval jeden chalan menom Lee. Mama sa mu vyhrážala nech nám dá pokoj. Nechápala som prečo. Lee mal okolo 19 rokov. Bol moc milý. Nakoniec som zistila že je môj brat. Keď mám pravdu povedať tak lepšieho brata si neviem predstaviť. Moc som si ho obľúbila. Nastal deň keď sa musel vrátiť do Číny. Poprosila som ho nech najbližšie privedie aj moju mamu. Súhlasil s tým. Rozlúčili sme sa a každý šiel svojou cestou. Prešli dva mesiace medzi tým s dala list mame. Povedala mi všetko čo sa stalo. Zistila som že si ma adoptovali preto lebo sa o mňa mama nevedela postarať. Ale mama klamala. Začali mi zakazovať učiť sa čínsky a všetko s tým spoločné. No zistili že to nemá zmysel. Pochopili že patrím tam. A zmierili sa s tým. O mesiac na to prišiel Lee aj s mamou. Keďže moja čínština bola veľmi dobrá nerobilo mi problém sa s mamou dohovoriť. Stretli sa s mojimi adoptívnimi rodičmi. Spriatelili sa a dohodli sme sa že keď doštudujem vrátim sa do Číny. S oboch rodičov sa stali priatelia. Sú kamaráti až do dnes a ja som šťastná. Navzájom sa navštevujeme a už sa teším keď sa vrátim domov do Číny.