I Lost My Smile

part 14

Po niekoľkých mesiacoch ssi moje okolie zvyklo na moju novú tvár. Stala sa zo mňa úplne iná osoba. Predtým usmievavá, ktorá šla do všetkého, rada sa zabávala.. sa stala zlá, bezcitná drzá osoba bez štipky taktu a súcitu. Začala som sa zahrávať s chlapmi, chcela som im ubližovať tak ako bolo ublížené mne. Opovrhovala som všetkým.. mala som svoju obľúbenú partiu ľudí ktorí ma brali akú som. Zbytočne sa ma nevypytovali na moju minulosť, vládla medzi nami harmónia, dokázala som sa s nimi odviazať a dokonca zabaviť preto som s nimi trávila čo najviac času. Jedného upršaného augusta, viem že to bol posledný týždeň prázdnin, sa mi ozval môj dobrý kamarát Robo či s ním neskočím na kofolu. Bolo už dosť neskoro a v skutočnosti som vôbec ale vôbec nemala na nikoho a nič náladu, chcela som ostať doma a depresívne hľadieť na dážď. Ale niečo mi hovorilo že mám ísť, tak som teda šla na dohodnuté miesto. Zišla som dolu po schodoch do pivničného baru a zastala som. Sedel tam Robo a oproti nemu ..Erik. Chcela som zdrhnúť ale všimli si ma. Povedali sme si pár zdvorilostných tém. Všimla som si že Erik má na ruke pletený náramok s iniciálkami jeho mena a mena tej štetky. Odišla som na wc no pri dverách som zastala a počúvala. Robo sa opýtal či mi navrhnú spoluprácu lebo vraj vo mne niečo je. Na to.Erik zahlásil ,, Preto ju mám tak rád.."  Prevrátil sa mi žalúdok. V tom Robo vstal, vraj jeho matke prišlo zle a musí odísť. Bolo mi to trochu čudné ale neriešila som to, vstala som že tiež pôjdem. Erik však argumentoval aby som ostala vraj si máme čo vysvetliť. Súhlasila som a na  15 minút som sa započúvala do jeho úplne trápneho monológu ako mu už náš vzťah nevyhovoval pretože z mojej strany necítil lásku, ale že ľutuje že sa zachoval ako úbožiak keď bez nijakého vysvetlenia bol raz somnou a raz s ňou. Nechcela som to počuť. Ubližovalo mi to. Veľmi. Chcela som odísť. Slzy sa mi tisli do očí. Utiekla som. Vždy utekám keď trpím...