Neighbors ✔

22.Kapitola

Tak máme tu novú časť dúfam,že sa bude páčiť. :-)

SAM

Všade okolo mňa sa rozplývala temnota. Pomaly si začínam otvárať oči. Najprv vidím úplne rozmazane, no po chvíli sa to začne zlepšovať.

,, Sam ? Počuješ ma?'' začujem vedľa seba hlas. Pomaly sa pohnem smerom kade išiel hlas, no v tom momente mi telo zaleje nehorázna bolesť, až syknem.

,, Hej, hej prestať. Neotáčaj sa.'' do zorného pola mi vbehne Travisova hlava s jasno červenými očami, no s úsmevom na perách.

,, Zlato, ako sa cítiš ?'' za počula som hlas z druhej strany. Opäť som sa chcela otočiť, no teraz som si uvedomila, že na krku som mala bandáž. Očami som prešla po mojej mame. Pôsobila veľmi unavene, bolo mi ľúto, že tu museli všetci kôli mne trčať.

,, Mohli by ste ma prosím vás posadiť aby som na vás lepšie videla? '' spýtala som sa.

,, Jasné zlatko ale nemala by si sa moc namáhať predsa len si po operácii nohy.'' Pohľadom som skĺzla na moje nohy. Na ľavej nohe som si všimla masívnu bielu sadru. Povzdychla som si. Zlomenú nohu som ešte nemala takže to bude niečo nové. Z myšlienok ma vytrhol pohyb postele, ako som sa začala pomaly dostávať do sediacej polohy. Mama mi upravila vankúše za mojím chrbtom aby sa mi sedelo pohodlnejšie. Vďačne som sa na ňu usmiala a znova sa na chvíľu stratila vo svojich myšlienkach. Zaujímalo ma či tu bol aj Mason. Bál sa o mňa? Cítil sa previnilo za to, že ma nechal ísť s Kylom na motorke aj keď vedel, že som mala od otca zakázané jazdiť na motorkách.?

,, Mami?'' ozvala som sa slabým hláskom. ,, Je mi to tak veľmi ľúto.'' Nadýchla som sa a pokračovala aj keď ma začalo pichať v rebrách.

,, Oci chcem sa ti ospravedlniť za to, že som išla s Kylom na motorke aj keď si mi to vyslovene zakázal. V tej chvíli som na to vonkoncom ani nepomyslela.''

,, Sam je jedno čo sa stalo predtým, i keď sa na teba za to hnevám, teraz je najdôležitejšie že si tu s nami. '' odpovedal dojato. ,, Neviem si predstaviť, že by som prišiel o svoju malú princeznú.''V duchu som pretočila očami. Vždy som bola pre neho malou princeznou, aj keď mám teraz šestnásť.

Zrazu som si spomenula.

,, Kyle? Ako je na tom Kyle. '' Mama s otcom si vymenili pohľady. Už teraz som vedela, že to neveští nič dobré. Mama ma povzbudzujúco chytila za ruku, a stisla ju.

,, Srdiečko, o Kylovi žiaľ nevieme nič nevieme.'' Prikývla som hlavou.

,, Sestrička ani nevieš ako rád vidím, že si v poriadku. '' Ethan sa ma snažil opatrne objať. Vycítila som ,že sa snažil zmeniť tému a bola som mu za to vďačná.

,, Veď aj ja som veľmi rada, že vás môžem opäť všetkých vidi....počkať kde je Noah??'' Akurát v tej chvíli sa otvorili dvere a v nich sa objavil Mason s Noahom tesne za jeho pätami. Ako náhle sa nám s Masonom stretli pohľady, do očí sa mi nahrnuli slzy. Neviem či to bola automatická reakcia na Masona že tu bol, alebo to bolo vďaka liekom.

Neváhal ani chvíľu a uväznil ma v jeho teplom objatí. Moje telo sa pri ňom tak zvláštne uvoľnilo. Položila som si moju hlavu na jeho rameno, aspoň tak ako som len vedela kôli bandáži na krku, ktorá mi v tejto chvíli zavadzala. V tejto chvíli mi bolo úplne jedno, že je izba preplnená mojou rodinou. Na mojich lícach som ucítila niečo teplé a mokré, hneď mi bolo jasné, že sú to moje slzy no bolo mi to jedno.

,, Sam som tak strašne rád, že si v poriadku. Môj bože ani nevieš ako veľmi som sa o teba bál. '' šepkal mi do ucha. Pousmiala som sa. V tom sa začal odťahovať, skoro som ho poprosila aby ma objal ešte raz no spomenula som si, že sú tu moji rodičia a bolo by to dosť čudné. V miestnosti razom zavládlo trápne ticho.

,, Tým chcem povedať, Sam som veľmi rád, že si v poriadku. '' zamumlal. Rozhodla som sa to tu ulahčiť.

,, Noah poď ma objať aj ty!!!'' rozkázala som mu s úsmevom na perách. Ani som sa nenazdala až okolo mňa obalil jeho silné ramená.

,, Hej. Hej. Nie až tak silno, bolia ma rebrá.'' Posťažovala som sa.

,, Aj prepáč, nechcel som. ''

,, Idem zavolať lekára a oznámi mu, že si už hore.'' povedala mama s radosťou v hlase , a zmizla za dverami.

:-)