23.Kapitola

6K 295 5
                                    


Ako náhle prišiel doktor vysvetlil mi ako na tom vlastne som. Zistila som, že mám zlomenú stehennú kosť. Čo je dosť zlé pretože budem z barlami chodiť po dobu dvoch až troch mesiacov. Vraj budem pár týždňov po operácii dostávať lieky proti bolesti. Rodičia sa samozrejme popýtali ešte zopár otázok, typu ako dlho tu budem musieť zostať atď. Vraj by ma mali približne o týždeň pustiť, čo je naozaj dobre. Pred odchodom mi doktor odobral krv, a odišiel zo slovami, že sa onedlho vráti aj s výsledkami.

                                                                                       ***

,, Dajte mi niekto telefón potrebujem zavolať Ave.'' Poprosila som zúfalým hlasom po hodine a pol nič nerobenia. Na to sa Mason ozval.

,, Do riti! Mal som Ave zavolať hneď ako sa zobudíš.'' podával mi svoj telefón pričom sa nám dotkli prsty. Na malú milisekundu som zmrzla, no nedala som na sebe dať nič vidieť. Pozrel sa mi do očí, jeho kútiky úst sa jemne nadvihli do malého úsmevu.

,, Ďakujem, Mason'' Jeho meno som skôr zašepkala. Neváhala som a hneď vytočila Avine číslo. Zdvihla to hneď po prvom zazvonení.

,, Mason! Je už hore??'' vychrlila na mňa.

,, Zlato upokoj sa som v pohode, akurát tu umieram od nudy '' na konci som sa zasmiala. Na druhej strane linky zostalo hrobové ticho.

,, Haloooo Ava si tam??'' Neodpovedala, ale počula som ako rýchlo dýcha do telefónu a štartuje motor na aute. Stavím sa, že bola akurát na ceste do nemocnice.

,, Ava Marie Evansonová okamžite sa mi ozvi inak ­­­­­­---''

,, Sam 'vydrž hneď som u teba.'' odpovedala a zavesila. No dobre takúto reakciu som teda nečakala ale pri Ave sa dokážem vždy prekvapiť.

,, Je na ceste sem'' oznámila som ostatným.

,, Chúďa určite sa ťa už nevie dočkať.'' poznamenala mamina.

,, No veď hej ani ja jej.''

                                                                                   ***

Čakanie na Avu sa zdalo dlhšie ako v skutočnosti bolo. No nakoniec som sa jej predsa len dočkala. Ava prišla svojím typickým štýlom. Silno rozvalila dvere a vbehla mi do náručia.

,, Ty!! Toto mi už nesmieš nikdy spraviť je ti to jasné. Vieš ako som sa o teba bála ja ja...''

,, Ava to je v poriadku'' držala som ju kým sa neupokojila. Chcela vedieť ako sa to všetko stalo a tak som sa už po druhý krát pustila do rozprávania. Približne v strede nás prerušilo klopanie na dvere, v ktorých sa o chvíľu objavila postaršia sestrička s krátkymi hnedými vlasmi. Vyžaroval z nej zvláštny pokoj.

,,Dobrý deň som sestrička Lavisonová, prišla som vám urobiť ultrazvuk.''

Moje srdce sa doslova zastavilo.

,, Prepáčte ale museli ste si ju z niekým pomýliť, moja dcére nie je tehotná.'' povedala jej mama.

,, Och ---'' sestra sa ešte raz pozrela na dosku ktorú zvierala v rukách, a následne sa zamračila. ,, Ste Samantha Maddoxová?'' opýtala sa ma.

,, Áno'' pomaly som prikývla hlavou.

,, No tak potom sa nemýlim, Samantha Maddoxová tehotná 3 mesiace.'' čítala z tabuľky.

 S otvorenými ústami a s prekvapeným výrazom som sa otočila na rodičov. Mama ktorá sedela na gauči vedľa otca, sa opierala rukami o nohy a hlavu mala skrytú v rukách. Otec sa postavil a začal sa prechádzať po miestnosti. Nevedomky som svoj pohľad upriamila na Masona, ktorý zostal stáť ako socha. Ako som ho sledovala na perách sa mu objavil jemný náznak úsmevu. Nevedel , že ho sledujem a o to bol tento moment krajší. V tom momente akoby vycítil môj pohľad sa na mňa pozrel. Pozerali sme sa na seba s nečitateľnými  výrazmi . Nakoniec som uhla pohľadom a znova sa pozrela na sestričku. Prišla ku mne a až teraz som si všimla prístroju na vozíku ktorý vedľa mňa postavila. Na ňom sa nachádzal malý monitor.

,, Samantha potrebujem vám urobiť ultrazvuk aby som sa naozaj presvedčila či sa vášmu bábätku nič nestalo ano ?? ''

,, Áno'' prikývla som a vytiahla si nemocničnú košeľu pod prsia. Nohy som mala zakryté s bielou nemocničnou dekou. Sestra mi na bruško nakvapkala studený gél. Pomocou doppleru ho rozotrela. Sestra stačila gombík na prepojenie toho prístroju s televízorom ktorý sa nachádzal presne oproti mne na stene. Ako náhle sestra zapla zvuk, miestnosťou sa rozniesol tichý tlkot srdiečka. V Tom momente som si pritisla ruku na ústa a rozplakala sa.

Neighbors ✔Donde viven las historias. Descúbrelo ahora