Veronika2

21 1 0
                                    

Začínam tým, že si vytiahnem svoj mobil

a píšem doňho všetko pekné čo som s tebou robil.

Aby som opísal, ako som za tebou chodil

a kvôli tebe niekoľkokrát kartu na bus dobil.

A vzťahy s chalanmi si občas rozbil

aby som čas strávil s tebou. Lebo som ťa ľúbil.

Len tvoj pohľad na vec sa jednoducho zmenil.

Chápem to. Vzťah oslabol. Nieže by sa spevnil

tak ako som to s ním ja mienil.


Hneď ako si mi napísala, ako to vlastne je, hneď som sa odpojil

Musel som vyjsť von, aby som si  zapálil.

Počas toho som si to v hlave urovnal. Následne pochopil.

Pomaly som vydychoval, postupne dofajčil.

A ako ty náš vzťah tak aj ja som cigaretu zahasil.

Týmto činom som s fajčením svoje telo trestať ukončil.


Na konci všetkého väčšina vidí len tmu čiernu.

Ako keď ruže v sklenenej váze po čase vednú,

tak jasné city a spoločné spomienky blednú

a divné pocity v telách oboch keď sa stretnú.

Nechcem aby sme skončili v takejto verzii našej story.

Radšej sa ťa vzdám ako lásky, nech ťa nestratím, lebo strata bolí.


Je mi jasné, že sa to raz každému stane

Ale mohla si mi to povedať osobne, do očí, proste normálne

a nie sa tu vyhovárať na sestry a neviem ešte koho

Určite ti to bolo ťažké napísať a nie to ešte povedať takže ohľadom toho

........som v poho.

Nemladá PoéziaWhere stories live. Discover now