Opus Mono

24 2 0
                                    

Kto hlási sa k slovenskej národnosti,

Kto pýši sa dvojkrížom na hrudi,

Ten každé ráno do práce sa budí

A hoden je slovenského života cnosti.

No ten, kto spí na vavrínoch do obeda,

Ten, komu nič nehovorí slovo obeta,

Kto zarába na iných práci,

Dostane sa do veľkej pasci

Lebo nie doživotne seba necháme

Drieť pre osobu čo ruky si neláme

Aby dožila dňa nasledujúcej výplaty.

Zle dopadnú takýchto ľudí prípady.

Búri ma myšlienka že sa národ vyparí

Z územia rodiska predkov svojich

Bez toho aby proti ním stála armáda v zbroji

Čo nocuje pred bránami v našom chotári.

Namiesto toho skapína od práce

Ktorá zo zahraničia prichádza

A do zahraničia späť i odchádza

A doma ostávajú mozole horúce.

I profity z toho nejdú ľuďom do rúk

No ostávajú vo vyššej spoločnosti

U ľudí z takzvanej vyššej cnosti,

Ktorých život nemá žiadnych múk,

Iba koktejlíky a drahé oblečenie

Sú hodnotami. No Naše nie!

Nemladá PoéziaWhere stories live. Discover now