Polovičný

Temnota

Krv a pot. Neznesiteľný zápach týchto dvoch vecí Alexovy skoro vybil dych. Cit sa mu bolestivo vracal naspäť do končatín. Vlhká mláka v ktorej ležal sa farbila od jeho krvi do červena. Hrča na hlave ho neznesitelne bolela, a pramienok teplej krvi mu stekal po tvári rovno do úst. Znechutene ju vypľul a zakašľal.

Cítil že nohy a ruky má pevne spútané za chrbtom. Znova sa pokúsil nadýchnuť, no hneď to aj oľutoval. Zápach bol taký neznesiteľný ,že ho až naplo. Ústami sa pokúsil zvratky zastaviť no bolo ich príliš mnoho. Vyleteli mu z úst a vytvorili pod ním hnusnú a zapáchajúcu kaluž.

Malátne zdvihol hlavu a snažil sa zaostriť na miesto v ktorom sa práve nachádzal. Ležal v nejakej malej miestnosti ktorú osvetľovala len malá žiarovka nad mohutnými kovovými dverami. Prítmie mu spočiatku vadilo, no zrak sa mu o chvíľku prispôsobil a zmätene sa poobzeral okolo seba.

Na červených, fľakatých stenách viselo hrdzavé montérske náradie pedantne zoradené podľa veľkosti. Uprostred miestnosti stál vyvýšený piedestál na ktorom stál kovový pitevný stôl.
A v tom mu to zapadlo do seba.
Nie, to nebola hrdza, čo pokrývala náradie a červená farba stien nebola farbou. Alexa znova naplo no vyšla z neho už len kyselina, ktorá mu rozdráždila hrdlo.

Už vedel kde je.
Je u muža ktorého naháňa celé mesto.
Bol u sériového vraha, ktorého pre jeho zvrátenosť prezývali Šelma. Jediné čo po ňom zostáva je telo zmrzačené k nepoznaniu a lístok so smajlíkom. Nikto okrem šialeného človeka by nespravil niečo také.
Lístok bol vždy záhada. Niekto tvrdil,že vrah si tak obete uctieva,iný že je to provokácia a výsmech.

Alex sa v tej chvíli striasol. Jediné čo mu prúdilo hlavou bolo slovo -prežiť.

Nevedel síce ako. Pomaly začal skúmať situáciu. Mysli ty idiot, inak sa odtiaľto nedostaneš!
Tak po porade.....

Bol sám a spútaný na zemi.

Spútanie bolo silné, a keď sa ho pokúsil roztiahnuť, bolo nepoddajné a niečo mu to pripomínalo.

Plastové sťahovacie pásiky! Lacné a rýchle. V meste ako toto.....nevystopovateľné.

Alex mal už s týmto plastovým svinstvom kedysi dočinenia.
Chalani ho s tým nahého spútali pred školou ako "trest a príučku."Vtedy ho vyslobodil až školník, ktorý samozrejme mal s toho tiež srandu. Vtedy putá odrezal orezávačom.

Niečo ostré! Alex sa znova pozrel na zakrvavené náradie a hľadal niečo, čo by mohol použiť. Nakoniec to našiel. V rohu miestnosti bolo zavesených niekoľko pílok. Pokúsil sa vstať, no narazil na odpor ktorý ho stiahol naspäť na zem.

Ten vrah to mal dobre vymyslené. Nielenže mal spútané ruka, ale samotné putá boli pripútané o železnú rúru radiátora. 

Radiátor!  Ak je to starý socialistický typ, drsnosť rozbrúsi putá.

Zrazu vo dverách zahrkotal kľúč. Dvere sa otvorili a svetlo spoza dverí ho oslnilo natoľko, že sprvu uvidel len obrys mohutnej, zhrbenej postavy.

„Chlapec plebral, chlapec plebral. " ozval sa nízky, piskľaví , skoro až detský hlások.

Postava zatvorila dvere a Alex prvý krát uvidel tvár vraha. Tvár, ktorú poznal už od detstva.

Pred ním stál jeho sused Aaron.
Vypasený s hrbom na chrbte a s tvárou v ktorej sa zračila detská prostoduchosť.
Ruky držal pri tele ako nejaké kuracie krídelká.
Aaron bol tridsiatnik ktorý stále žil u svojej senilnej matky, ktorej tiahlo už na 90 rokov. Porodila ho vo veku kedy už bežné ženy mať deti nemôžu, a aj napriek varovaniam, že to dieťa má vysokú šancu byť postihnuté, ho porodila. A predpoveď lekára sa aj potvrdila.