Polovičný

Spomienky v hmle

Bolesť po celom tele. Nejasné myšlienky sa Alexovi vynárali z hlavy. Ležal to je dobré znamenie, pomyslel si. Žiadny radiátor a žiadny vražedný retard. Len sa moc opil a teraz pravdepodobne leží na zemi pred jeho domom, ako sa to už pár krát stalo.

Bláznivé sny o vraždiacom susedovi. V duchu sa zasmial nad fantáziou, ktorú vždy mal bujnú.

Už od 12 rokov, keď začal vnímať krásu zaobľujúcich sa kriviek svojích spolužiačok, mu jeho zbláznené hormonálne ja predostrelo v jeho mysli farbistý obraz o tom čo dievčatá skrývajú pod tričkami.

Čo sa týka dievčat, nebol svätý, to si musel priznať aj on. Ale že mu jeho svedomie predostrie tak brutálny spôsob výčitiek, to nečakal.

Letné slnko pálilo a jej opálené telo v bikinách sa pnelo v plnej kráse na lehátku a chytalo ešte vyšší stupeň opálenia ako bolo doteraz.

Alex pohrúžený v tieni jeho telo skrýval pred slnkom lebo jeho koža ho vždy zrdila. Mátožne biely ako stena sa skrýval pred lúčmi ktoré jeho telo farbilo do červena a nie do vytúženej snedi.

S povzdialia tváriac sa, že číta knihu sa po každej vete nenápadne pozrel na telo jeho spolužiačky Suzanne v bikinách. Prsia sa na jej hrudníku vynímali, no nie do takých rozmerov aké vyznávalo väčšina chalanov. Alex s nevôľou musel priznať, že jeho vkus na dievčatá sa dal prirovnať k láske k drevu.

S nevôľou sa mu vynoril v mysli zážitok spred pár dní kedy v chalanskej šatni pred telocvikom sa preberala téma dievčat.

******

„A čo Jane?" spýtal sa ma môj najlepší kamoš Mike v prázdnej šatni.

Chalani už s hurónskym smiechom a rachotom vyšli prezlečený do telocvične, zatiaľ čo Alex ani Mike sa moc neponáhľali. Mike mal telesnú rád ale kolegiálne vždy čakal na Alexa ktorému ani jedným spôsobom táto hodina nevoňala. A to doslova. V chalanskej šatni bol puch ,že zakaždým si mal chuť navliecť plynovú masku kým do nej vstúpil. A druhá vec čo mu nevoňala bola práve hodina telesnej.

Alex nech už bol akokoľvek stavaný, na túto hodinu vlohy nemal. Jeho telo bolo v presnej polke medzi chudým a tlstým. Žiaľ neoplýval výhodami ani tej ani tej strany. Nebol silný,nebol rýchly, nebol šikovný, bol.....nikto.

Na každej hodine športu si ho vyberali ako posledného.

„Jane je fajn baba." pozrel sa Alex na kamoša zatiaľ čo si zaväzoval šnúrky na teniskách.

„Fajn?" rozrehotal sa Mike nad Alexovov odpoveďou. „Fajn je tak trojka. A ona je jasná osmička." rozplýval sa ďalej nevšímajúc si pobavenú tvár svojho kamoša.

Mike bol.....Mike. Presná definícia chalana čo si predstavíte pri odznení toho mena. Felák ktorý si ide svoje. Pohoďák od prírody a veľký nadšenec športu a žien. Narozdiel od Alexa bol obdarený športovou postavou, ktorá uspokojila pod sebou nejedno dievča. Žiaľ, Mike bol fajn ale nie zrovna .....striedmi čo sa týka žien. Sex bol a aj je droga a on bol závyslák ktorý rád skúšal nové a nové modely.

„Nepoviem viac" odpovedal kamarátovi s kľudom v hlase. „Povaha je na mínus 2, ešteže to tou tváričkou vynahrádza ale tiež nič moc. Viac ako tri a pol jej nedávam. Telo nič moc pre mňa" Dopovedal Alex a nadvihol obočie.

„Tebe musí dobre hrabať vo veži. Pozri sa na tie..." Mike začal svoju siahodlhú obhajobu, a keby ho Alex neumlčal hodením tenisky, tak by ódu na Janenino telo počúval až do obedňajšej pauzy.