Dexter

Majster svojho remesla

"Kde to kurva som?" Strach z jeho úst znel až pateticky. "No konečne si sa prebral." Úplne ignorujem otázku svojej obete. Prejdem ku stolíku a ukážem na fotky. "Ak si ich náhodou nespoznal, týchto ľudí si zabil." Poviem kľudným hlasom a beriem do rúk chirurgicky nôž. Stači jeden rez a už vidím len stekajúcu krv po potravinárskej fólii. Niekomu by sa to mohlo zdať divné, ale je to praktickejšie ako nejaké laná. Vražda mi nikdy nerobila problém. Vlastne to napĺňa moju prázdnotu, ktoru citim. Za to, že ešte nesedim vo väzení vďačím Harrymu. Môj adoptívny otec bol tiež policajt a naučil ma všetko. Od toho, ako predstierať svoje pocity, aby som pôsobil ako človek. Až po techniky ako zakryť všetky stopy. No naučil ma, že zomrieť si nezaslúži každý. Každá moja obeť je vrah, alebo veľmi zlý človek. Už je skoro dokončené, ked v tom ma vyruší známe zvonenie. "Ach bože, to je Debra." zamumlem si popod nos a zdvihnem telefón. "Dexter, musíš ihneď prísť ku Hotelu na 64-tej. Hej, hneď som tam." Neobťažujem sa čakať na odpoveď, hneď zavesím.

"Ach moja sestrička bola bezomňa vždy stratená." Premýšľam popri parkovaní. Hneď ako vystúpim z auta, uvidím Debru hádajúcu sa s poručičkou LaGuertovou. Áno, moja sestra je policajtka a ja som odborník na krv. "Poď sem Dexter. Toto si ešte nevidel." Volá na mňa Deb. Keď však prídem na miesto činu, uplne ma zamrazí. Ta dokonalá práca, tie chirurgicky presné rezy. A kde je krv? Žiadna tam nieje. Som len učeň a práve som našiel majstra. Takú precíznu vraždu som ešte nevidel. "Dexter, počúvaš ma?!" Z myšlienok ma vytrhne sestra. "Hej, hej. Máte niake dôkazy? A čo tu vlastne robím, keď tu nieje žiadna krv?" Stále dosť vykoľajený sa pozriem na sestru. "Myslela som, že by si to chcel vidieť..." Zatiaľ, čo vediem nudý rozhovor so sestrou, v hlave mám plno otázok ohľadom tohto umenia. Ako sa zbavil krvi? Prečo ju rozrezal na malé kúsky? Je to len začiatok?