Dnes ako každý iný deň som ráno vstala a išla sa prichystať do školy.Obliekla som sa,umyla som si zuby,učesala som sa už som sa ponáhľala dole schodmi keď som sa potkla o svoju vlastnú nohu.Letela som dole ešte pár schodov.Dosť som si buchla hlavu a omdlela som.Ked som sa zobudila ležala som v posteli úplne mi zmizlo čo sa práve stalo.Nepočula som doma žiadne zvuky,tak som zakričala na maminu či je doma „Mami,si doma?!"Nikto mi neodpovedal,zramu mi zazvonil mobil.Na obrazovke sa objavilo "Maminka."Hneď som jej zdvihla.V telefóne sa ozvala „Ahoj laska,ako sa cítiš?"Odpovedala som jej „Dobre ale dosť ma bolí hlava...Čo sa mi stalo?!"Divila sa že si na to nepamätám.„Spadla si zo schodov a odpadla si,zobrala som ťa do izby ale nemohla som zostať doma musela som sa ponáhľať do práce takže si sama doma.Ale ak budem stíhať tak ti dojdem navariť obed."Hneď som jej rázne odpovedala„Nemusíš.Viem sa už o seba postarať už nie som malé dieťa.Proste tento týždeň mám narodeniny."
Mamina mi na to odpovedala„Viem už budeš mať 17."Pochvíľke sme sa rozlúčili,však je v práci.Chvíľku som ležala v posteli a rozmýšľala.Potom som sa posadila a dobehol ku mne môj psík "Bobby" a začal ma oblizovať a chcel sa hrať aj ja som sa chcela, ale zrazu som v hlave pocitila prenikavú bolesť.Pochvíľke prešla,postavila som sa,pozrela som sa na hodinky „To už je 11:30?! Však pred chvíľkou bolo iba 7:05!"Zhasla som mobil a vyšla som z izby.Dostala som sa k schodom dosť som sa bála odvtedy... Pomaličky som zišla dole a vybrala som sa smerom do kuchyne. Chvíľku som rozmýšľa čo si spravím.„Mám to!Spravím si pečené zemiaky so zeleninou."Som prísna vegetariánka už od 13-tich.Byvame v rodinnom dome a malinkou záhradkou.Tak som si išla nazbierať pár zemiakov a nejakú zeleninu,došla som dnu a očistila som si všetku zeleninu.Zrazu som padla na kolená lebo ma znova pochytila strašná bolesť v hlave,pomyslela som si že som si ju mohla dobre buchnúť.Nejak som tú bolesť pekusla a prichystala som si obed,najedla sa,poupratovala som si po sebe a ľahla som si na chvíľočku pred telku nech sa odreagujem.Na hodinku som pred ňou zaspala až keď som sa zobudila na mamin hlas.„Ahoj som doma."Pozrela som sa na hodinky bolo už 15:55 začudovala som sa „však keď som si ľahla bolo 14:30."Počula som ako ide niekto po schodoch,bola to mamina a hovorí mi „poď si dať niečo,určite si hladná." Postavila som sa a išla som za ňou.Dali sme si čo zostalo z môjho obedu,rozprávali sme sa,poupratovali sme po sebe zrazu bolo 17:25.Išla som do izby a napísala som spolužiačkam, čo sme sme mali na domáce úlohy a čo robili v škole hneď mi odpísali a pýtali sa ma čo sa mi stalo,odpovedala som im že som spadla zo schodov atď. Spravila som si všetko čo mi napísali,už som bola veľmi unavená tak som si ľahla do postele a snažila som sa zaspať.Po chvíľke som zaspala začal sa mi snívať zvláštny sen,že som v škole a dôjde nová žiacka volá sa Carinna má na sebe čierne rifle, modre tričko,červené botasky s modrým pásom.Má výrazne modré oči a kučeravé hnedé vlasy.
YOU ARE READING
Future🌟
Teen FictionJa som Alina.Som obyčajné dievča z mesta ako ostatné 17 ročne dievčatá.Mám len jedno tajomstvo každý večer vidím budúcnosť (zajtrajšok).