Future🌟

3.kapitola

„Konečne vykend!Môžem dlho ležať v posteli a nič nerobiť."vtom som si spomenula že dnes idem von s Carinnou-už som ju brala ako Najlepšiu kamarátku.„Mame sa stretnúť o 13:00 a je 11:40!"Vyskočila som z postele a rýchlo som sa obliekla,už naobedovala keďže moje vstávanie cez vykend je dosť zle...

Prišla mi správa od Carinni.„Ahoj tak dnes platí o 13:00?Strašne sa teším."hneď som jej odpísala „Ahoj,jasne aj ja."

Čakala som namieste,mali sme sa stretnúť pri kostole,už bolo 13 preč.Čakala som ešte chvíľku.Po pár minútach počujem niekoho bežať.Bola to ona,bola strašne unavená,vraj nestihla autobus tak sa ponáhľala čo len vedela na námestie pešky.

„Nevadi."Povedala som a objala som ju.
Bolo pred Vianocami a prichystavali sa vianočné trhy,takže sme si dali punč a tancovali sme na pódiu.Pochvilke nad odtiaľ vyhodili...„Tu nemáte čo hľadať! Odíďte!"

Smiali sme sa na tom.Prechadazli sme sa,došlo na tému chalani.Prave ako som vyslovila meno JOSH HAUBSTATER v tom momente sa pred nami objavil on s jeho kamarátmi.Začervenala som sa a usmiala som sa.Ani si ma nevšimol...

Bola som veľmi sklamaná ale však čo som mala čakať?!
Však kto by si všimol prosté dievča,ničím zaujímavé?!...
Carinna sa na mňa pozrela a povedala„Nič si z toho nerob,každému sa to môže stať..."
Sklonila som hlavu, povedala som„lenže mne sa to deje niak často!"a vyronila som slzu.„Ty si už mala niekedy chalana?"hneď ako som to dopovedala začalo ma bolieť v hlave akokeby mi tam narazil blesk.Padla som na zem a odpadla som.

Carinna sa zľakla a volala záchranku.Zobudila som sa v nemocnici,strašne ma bolela hlava a mala som pocit na zvracanie.Bola som na infuzke a práve došla sestrička do izby skontrolovať ma.Spytala som sa jej čo sa mi stalo,ona mi odpovedala milým hlasom „viem len to že si padla-omdlela si-doniesla ťa sem tvoja kamarátka.
Rozmýšľala som nad tým čo spôsobilo to,že som odpadla.

„Ako som na tom?Kedy moz m ísť domov?"rozrušene som sa spýtala.„Onedlho.Este ti musime spraviť pár vyšetrení."dopovedala a voľačo mi pridala do infúzie.
„Čo ste mi tam pridali?!"spýtala som sa.
„Neboj len prášky na spanie a niečo proti bolesti."
Cítila som sa ako omamena.
Pochvilke sa mi začali zavierať viečka,ale tento krát to bolo iné.