Future🌟

11.kapitola

Hodila som sa mu okolo krku a začala som plakať.Obimali sme sa a rozprávali.Pochvilke ma mama poslala do izby.Poslúchla som ju.Išla som si ľahnúť do izby,zrazu mi zapipal mobil.Na obrazovke sa mi objavilo nezname čislo.

Neznáme číslo: ahoj,dnes platí?

Ja: prepáč ale kto si?

Neznáme číslo: ty nevieš?!Však sme sa dnes stretli v tescu!

'V tescu?Dnes som tam ani nebola...'rozmyslala som v mojej pomalej myslí...Kto je ten chalan?!Možno mu dala niaka baba naschvál zle číslo a dala mu náhodou moje...No čo už.

Ja: A ako sa volám?

Neznáme číslo: Veronika :3

Ja: Babe si asi vadil...Dala ti zle číslo...

Neznáme číslo: A ako mám vedieť že mi neklameš?!û

Ja: Na čo by som to robia?

Neznáme číslo: Lebo sa somnou nechceš stretnúť....

Ja: No dobre stretnem sa stebou ale niesom tá ktorú chceš vidieť...

Neznáme číslo: Dobre tak dnes o 14:00 pred kostolom!!

Ja: No dobre...

Rozmýšľala som kto to môže byť...Ale nevedela som na to prísť.Pozrela som sa na hodinky „preboha,už je toľko hodín?!" Bolo 13:20,námestíe je od nás aspoň pol hodina.Tak som sa rýchlo obula,zobrala batoh, kľúče,mobil a zišla dole schodmi.Mama sa na mňa pozrela „kam sa chystáš?" Spýtala sa.
„Do mesta musím si ešte niečo vybaviť."dopovedala som a už som si obliekala ryflovu bundu.
„Dobre ale dávaj si pozor!"

„Okay,mami.Ahojte"a zabuchla som za sebou vchodové dvere.
Došla som do mesta,stala som pred kostolom, dve hodiny preč.Neviem ani ako vyzerá,ako sa volá tak mu teda napíšem.Vytiahla som si z vačku mobil,už som mala jednu spravu,od neho.Odomkla som mobil.

Neznáme číslo: Aký kabát máš?

Ja: Ružovo-modro-fialovy

Neznáme číslo: Okay už ťa vidím!

Hurrraaa! Ja som vidala novú časť.Tak je kračia ale na viac sa teraz nezmožem.Tak teda ďakujem za votes a príjemné čítanie❤