My live

9. kapitola

TAKŽE SOM SA ROZHODLA PRIDAŤ EŠTE ĎALŠIE ČASTI  TEJTO KNIHY. DÚFAM ,ŽE SA VÁM BUDÚ PÁČIŤ.

Mám nového priateľa!!Omg!!! Áno presne tak ,mám nového priateľa. Volá sa Wiliam. Wiliam Horstel. Je straaaašne pekný. Ako z neba. Je vyššej postavy, modré oči a má veľmi dobrý vkus, čo sa týka obliekania. Je veľmi vtipný a krásny. Milujem ho. Spoznali sme sa v nemocnici akurát vtedy, keď mamu prepúšťali. Išiel tam vraj za svojim spolužiakom

                    *          *         *
Je ráno. Mama ma zobudila s úsmevom na tvári o pol 7. Bola som trochu nahnevaná ,ale nevadí. Vravela mi ,že má pre mňa pripravené prekvapenie. Je jasné ,že som bola zvedavá tak som vstala z postele a išla som za mamou. Viedla ma dole schodmi.
NEUVERÍTE MI !!! Pred vchodovými dverami stál WILIAM. Veľmi som sa tomu potešila, ale z  druhej strany ,som bola nenalíčená, neosprchovaná a v pyžame. Aj on sa potešil. Po prvý krát ma videl s výbuchom na hlave. Mama odišla a začali sme sa rozprávať.
"Ahoj, kráska."  povedal mi a začal sa smiať ,ale ani som sa mu nečudovala pretože aj sa smejem sama sebe.
Odpovedala som mu: "Hahaha ,veľmi vtipné." On povedal: "Nechcel som ťa nahnevať."objal ma a povedal mi "dobré ráno"
Je už 7:15. OMG,NESTÍHAM. Wilo(budem ho volať Wilo)mi povedal ,že si mám švihnúť a ja som ho poslúchla. Rýchlo som vybehla hore. Rýchlo som sa obliekla ,vybrala som to prvé čo som videla. Potom som išla do kúpelne a dala som si iba rúž trocho makeupu a korektor. Vzala som si batoh a išla som dole. Nastùpila som do auta ,ktoré riadil WILIAM? Neuverím, povedal som mu:
"Ty máš auto?!"
"PREKVAPENIE, viem čo sa stalo tvojej mame tak ťa budem voziť ja!"povedal mi.
Nasadla som a išli sme. Trochu som sa bála, pretože neviem ako dlho má vodičák a ani neviem ako jazdí ,no ale verím mu.

Prišli sme do školy presne na zvonenie. Našťastie sme stihli prísť do triedy skôr ako učiteľka. Wilo išiel do svojej triedy a ja tak isto do svojej. Máme triedy oproti sebe. Na rozlúčku ma objal a dal mi bozk na líce. Ani som s neuvedomovala a stáli sme uprostred hlavnej chodby na prízemí. Videla som už učiteľku prichádzať, tak som sa ponáhľala do triedy. Rýchlo som si vybalila knihy ,keď vtom na mňa niekto zozadu volá. Bol to Nikolas. Nikolas je môj spolužiak už niekoľko rokov.

Povedal mi: "Alica mohla by si prosím ťa požičať pravítko. Ja som svoje zabudol doma."
Ja som mu odpovedala: "Počkaj pozriem sa do tašky ,keď budem mať ešte jedno tak ti ho dám."

Ja som proste človek z triedy, čo všetko požičiava na matiku. Prišla učiteľka.

"Dobrý deň žiaci."pozdravila sa nám. A my sme sa jej odzdravili.