Nothing Special At All (Yaoi Oneshot)

ShiYuu

Tak pár úvodných slov. Poprosím o chvíľku strpenia. Ehm Ehm.. Chcem tuna 'oficiálne' poďakovať Karolee, ktorá mi pomohla s jej zhnitými zvyškami mozgu s tou najbizarnejšou vecou vôbec :D (viac v príbehu) A taktiež za zlepšenie nálady pri písaní. Táto storka je venovaná hlavne tebe, tak si to uži ty perverzák >.< doteraz som nespala, si váž

„Pane, je pripravená večera." riekol som slušne, keď mi Shinya dal zvolenie k vstupu do jeho pracovne. Makishimi Shinya. Tretí najbohatší človek tohto mesta riadiaci firmu, ktorá je veľmi dôležitá pre rozvoj jeho rozvoj. Zdedil ju po otcovi a preto musel ukončiť hereckú kariéru. Z toho vyplýva, že je dosť populárny u žien. Kto by nezvlhol pri pohľade na tu krásnu snehovo-bielu tvár, krvavočervené vlasy, hnedé kukadlá a žiarivý úsmev? Samozrejme ja sa radím medzi nich, avšak niečo na neho skúsiť v pláne zrovna nemám. Radšej zostanem jeho oddaným sluhom a budem ho podporovať v jeho vzťahu, ktorý však teraz nemá. Ikeď by ma to mohlo raniť. Ženy ktoré sa okolo neho motali, boli iba na peniaze a vzhľad. Nikto sa nepozerá na jeho vnútro a žiadna z nich ho nepozná tak dobre ako ja.

„Mám veľa práce, Yuuji. Najedz sa s ostatnými." odpovedal ale svoj pohľad od papierov nepresunul. K personálu je milý. Nespráva sa k nám ako k sluhom, ale kamarátom. Celá jeho povaha je milá, ale niekedy je ako diabol. To snáď každý, nie? „Pane, dnes ste nič nejedol," uprel som na neho svoj starostlivý pohľad a hlavu naklonil mierne do strany, „chápem že máte veľa papierovania, ale nezanedbávajte samého seba." „Nepovedal som ti náhodu, že ma nemáš oslovovať ‚pane'? Ah, tak mi to dones sem." odsekol nervózne a pokračoval v práci. „Ako si prajete." uklonil som sa, zatvoril dvere a vydal sa na dolné poschodie. Presnejšie do jedálne. Jej steny sú otapetované tmavočervenou tapetou s čiernymi vzormi. Drevená podlaha je tiež sfarbená do temnej čiernej a v strede veľkej miestnosti ju pod stolom zakrýva rubínový koberec.

Zo stola som zobral jedlo určené Shinyovi a vydal sa za ním. Opäť som vstúpil do jeho kancelárie s miernym zaklopkaním a položil tanier na kúsok voľného priestoru pracovného stola, ktoré ešte nepohltili papiere. „Prajem vám dobrú chuť." láskavo som sa usmial a bol na odchode. Znovu som si to namieril do jedálne, sadol si za stôl a pustil sa do jedla. „Shinya-san s nami znovu nebude večerať?" znudene sa pýtala hnedovláska. „Nie, má veľa práce. Ale máš to výborné, Nozomi." pochválil som ju a ďalší kúsok mäsa smeroval do mojich úst. Nozomi je kuchárka. Vždy vie vynikajúco navariť. Kedysi som všetky práce robil ja, ale Shinya trval na tom, aby ma niekto nahradil, pretože podľa neho je to veľa na jedného človeka. Takto ma nahradili aj v upratovaní, staraní sa o záhradu, opravovaní rozbitých vecí a vlastne vo všetkom, na čo si len spomeniete. Ale jedno mi zostalo. Možnosť byť po boku Shinya. Pripravujem mu kúpeľ, oblečenie, zaobstarávam schôdzky, ukladám ho do postele a celkovo mám k nemu najbližšie z celého služobníctva.

Dojedli sme, poďakovali Nozomi za jedlo a ja som išiel za Shinyom odniesť tanier a príbor. Keď som však vstúpil znovu do pracovne, v celku dobrá nálada mi dala zbohom a utiekla kilometre ďaleko. Jedla sa ani len nedotkol. „Pane.. uhm, Shinya-sama, nechutí vám? Mám priniesť niečo iné?" robil mi starosti. Nielen že dnes nič nejedol, on ani toho veľa nevypil. „Nie, to nie je tak. Ja len.." odmlčal sa a nepokračoval. „Robíte mi starosti. Nemôžete byť bez potravy a dostatku tekutín!" chcel niečo namietnuť, ale neučinil tak. Zobral som z jedného rohu stoličku a prisunul ju k tej, na ktorej sedel. Sám som si sadol vedľa neho, začal krájať mäso, napichol ho na vidličku a nasmeroval ju k jeho ústam. „Otvorte ústa prosím." nechápavo na mňa pozeral, ale nakoniec ich otvoril a kúsok mäsa zjedol. Za mäsom nasledovala ryža, za ryžou zelenina a takto sa to opakovalo, pokiaľ nezostal tanier prázdny. Inak sa to nedalo.