Piece of time [HP Fanfiction]

•KÚSOK ČASU•

VENOVANÉ VŠETKÝM MOJIM ČITATEĽOM.❤❤

(Pre väčšie užitie odporúčam pustiť video s hudbou a popri tom čítať:))

24.12 1977                                                                                                                                                                          -Rokfort                                                                                                                                                                              -Vianoce                                                                                                                                                                              -Vianočný ples

Schádzala dolu schodmi z dievčenských spálni a predstavovala si ako bude vyzerať jej večer. Čo sa bude diať.
Bola oslnivo krásna. Blond vlasy mala jemne vypnuté do hora a jej šaty, ktoré siahali na samú zem boli v odtieni sivo- krémovej. Zišla na balkón, kde na ňu čakal. 

„Ďakujem,"povedala, keď jej Sirius podal kyticu ruží, v ktorých boli aj zakomponované biele okrasné rastliny.

„Zobral som ju z vázy v klubovni,"povedal jej. Marlene sa schuti zasmiala.

„Smiem?"opýtal sa, keď sa nabažil jej úsmevu. Ponúkol jej svoje rameno na znak, žeby mali ísť.

„Ale iste,"usmiala sa a on jej úsmev s láskou opätoval.

Tancovali na pomalú hudbu vo Veľkej sieni. Nikoho si okolo seba nevšímali, nakoľko sa už väčšina párov pobrala spať.

No oni nie.

Marlene sa opierala hlavou o Siriusove rameno a Sirius sa nevedel na-kochať jej výzorom.

„Si prekrásna,"povedal jej a pozrela sa na neho.

„Klamať sa nepatrí. A lichotiť tiež nie, ak odo mňa niečo čakáš,"pozerala sa mu priamo do očí, keď že to myslela vážne. Sirius jej pohľad opätoval. 

„Jediné, čo od teba chcem je, aby si mi dala šancu,"povedal najvážnejšie ako len vedel. Marlene sa prestala hýbať do rytmu. Namiesto toho zastavila a snažila sa nechvieť pod dotykom jeho ruky na jej pleci. Rukami si podchytil jej bradu a jemne priložil svoje pery na tie jej. Nechala sa pobozkať a zašepkať si do ucha...

„Hľadal som ťa tak dlho."

25.10 1981                                                                                                                                                                          -Dom McKinnonovcov                                                                                                                                                 

„NIE!"kričal Sirius na dom, z ktorého bolo cítiť strach, smútok a koniec. Všade naokolo boli kusy dolámaných stien. Kusy dreva, ktoré boli rozštiepené, no na Siriusovo srdce nemalo ani jedno z nich. 

James chytil svojho priateľa a odmietal ho pustiť do domu. Nevedel, či im tam smrťožrúti nenechali prekvapenie v podobe avada kedavra. Vedel však, že niekde tam na zemi leží Siriusová láska, ktorú už nikdy neuvidí živú. Ktorej smiech je už iba spomienka. 

Sirius kričal, plakal, vzlykal a všetko iba preto, lebo ju miloval. Miloval, keď jej mohol vyčariť úsmev na tvári. Keď ju videl pospevovať si. Oči sa mu leptali od slz, ktoré vychádzali iba pre ňu. Vlasy mu padali do tváre a ústa sa mu otvárali, pretože nos mu už na nádych nestačil.