Vlčí Experiment

Kapitola 5.-monštrá

Keď som si zvykol na silné svetlo, zistil som, že som na malej, úzkej chodbe. Mala bielošedé steny a na konci sa týčili schody do neznáma.

,,Dajte mu nejaké oblečenie!" Jeden z nich vyšiel hore po schodoch a stratil sa mi z dohľadu. Onedlho prišiel aj s oblečením. Čierne tepláky a tričko mi podal do rúk. Ja som si to rýchlo navliekol.

,,Poďte so mnou pán..."

,,Arman."

,,...pán Arman. Pozoruhodné meno. Pochádzate z ďaleka?" Povedala a trochu rýchlejším krokom sa pohla k schodom. Nasledoval som ju.

,,Ehm...áno."

,,Smiem sa spýtať odkiaľ?"

,,Prepáčte madam, no ani vás nepoznám."

,,Isteže, chápem."

Dorazili sme k bielym dverám. K snímači priložila kartičku, prístroj zapípal a dvere sa otvorili. Obaja sme vošli dnu. Zjavili sme sa vo vcelku veľkej miesnosti, v ktorej bolo plno prístrojov týkajucich sa vlkov či lesa v ktorom som sa zjavil. Na jednej z obrazoviek bol obrázok Turona či čierneho vlka, ktorý ma doviedol do lesa a potom zmizol.

,,Čo ste robili v aréne?"

,,Ospravedlňte ma madam, no musím povedať, že neviem."

,,Oh...to bude pravdepodobne naša vina!" Zhrozila sa žena. ,,Včera sme v tej oblasti vypúšťali uspávaci plyn. Tak ako i vlkov, uspí to i ľudí. No na ľudí môže pôsobiť i dočasnou stratou krátkodobej či dlhodobej pamäti. Veľmi sa vám ospravedlňujem." Vymyslela to dobre. Nech ostane v presvedčení, že mi tu nič nedáva zmyseľ kvôli "plynu".

,,To je v poriadku, radšej to už neriešme madam..."

,,Emily Wolfgangová." To meno som už niekde počul... ,,Vy musíte byť nový uspávač."

,,Prosím?"

,,Ešte vám o vašej práci...ach ten plyn, prepáčte. Pripomeniem vám to. Uspávači, ako napovedá názov, tu uspávajú vlky. Len keď majú strach na  100%. Prídu do arény, odvedú vlka ďalej od skupiny a uspia ho. Potom tam prídeme my, vedci a látku čo sa im tvorí pri strachu odoberieme. To je všetko. Vlk sa už preberie sám."

,,A smiem sa spýtať, čo sa stalo s minulým uspávačom?"

,,Zožrali ho."

,,A subjekt 62. o ktorom ste hovorili..."

,,Ten je tu nový. V aréne je len 2 dni a už vyprodukoval 7% METUMU, strachu." Povedala s nadšením a podišla k počítači, kde otvorila súbor s mojou zložkou. Šiel som za ňou. Konečne som mal možnosť prehliadnuť si ju zblízka a bez stresu naokolo. Jej oči boli tmavé ako ihličie borovice. Na koreni malého nosa mala jemný hrb. Zvýrazňoval jej silné rysy. Pery mala plné, no nevýrazné. Avšak stále o niečom rozprávali. ,,Ten sa poriadne bojí. Viac ako bolo plánované."

,,A prečo sa bojí viac?"

,,Na operácii sa pretrhla jedna cieva...prečo vás to vlastne toľko zaujíma?"

,,Ja len tak. Keď už ich mám uspávať, tak chcem vedieť s kým mám dočinenia."

,,To je už vec iných. Tu máte vaše zariadenie. Pokiaľ vás budeme potrebovať, tak vám zavoláme. Ubytovanie neposkytujeme, no kvôli výpadku pamäti pôjdete pre istotu minimálne na dva dni do našej malej nemcnice. To je na teraz všetko. Vaši noví kolegovia vás tam dovedú."

Čo si zatiaľ myslíte o príbehu?🐺 Budem nesmierne rada, keď mi napíšete váš názor do komentárov.

Prajem vám všetkým prijemný zvyšok dňa.

Vaša Jaimix.