I am Superstar // 1D [Complete]

¦ 50 ¦

24.9.2.16 - sobota - šiesty deň

,,Dobre ráno " pozdravila som hneď ako som prekročila prah kuchyne. Na stoličke sedel Louis z malým Freddiem na kolenách.

,,Ahoj. Ako si sa vyspala?" spýtal sa a vložil fľašku z čajom malému do pusy.

,,Ujde to. Ako ty? " dala som si variť vodu na čaj a nachystala si pohár.

,,Malý celú noc nestal. Nepočula si ako plakal?"

,,Nie. Včerajšok ma zmohol. Zaspala som hneď ako sme prišli " od rána do večera sme boli v centre. Johannah z Markom boli v kaviarni a my sme sa bláznili v detskom raji. Aj keď sme už dospelý zabavili sme sa.

,,Ja som zaspal tiež no asi po hodine sa malý zobudil a neviem čo s ním bolo. Však Fred" vytiahol mu z pusy prázdnu modrú fľaštičku a položil ju na stôl. ,, Volal mi Harry. " povedal keď hojdal Freddieho na ramene.

,,Vážne? Čo chcel?" odchlipla som si z môjho čaju ktorý som si akurát zaliala.

,,Iba ako sa máš a či sa k vášmu vzťahu nejako vyjadruješ. Stále ma pocit že si naňho naštvaná a nikdy mu neodpustí š. "

,, Už ma odpustené no chcem porozprávam sa s ním až doma." do kuchyne prišla aj teta Johannah.

,,Tak mu to povedz zlatíčko pretože sa bojí o vašu budúcnosť "

,,Nemá sa prečo báť. Bola to moja chyba a trošku jeho len sme obaja vybuchli."

,,No ale to on nevie. Myslí si že to je len kvôli nemu. Nechce ťa stratiť. Veľmi ťa ľúbi. "

,,Veď aj ja jeho. Už len 4 dni a potom to skončí."

,,Už bude lepšie. Obom. Nebudete chodiť ako bez duše, budete sa usmievať. "

,,Ospravedlňujem sa vám že som taká depresívna. Chcela som vám pomôcť no moc mi to nevyšlo. Vážne sa vám ospravedlňujem."

,,Mika to nehovor. Pomohla si nám U len tým že si tu a zabavila si babi. To je veľa a my sme vďačný aj za to že si tu "

,,Ďakujem vám. Za všetko. Ze ste ma tu nechali, aj keď som v takej nálade akej som, že ste ma živili a trpeli so mnou celý týždeň"

,,To my ďakujeme že si si našla čas prísť ku nám aj keď tá čaká turné. Teraz budeš mať nabitý program. "

,,To vôbec nie. Všetko je vybavené. Možno budem občas trénovať a potom mam jeden rozhovor."

,,Prajem ti aby ti všetko vyšlo. "

,,No je tu jedna vec. Už som vám to hovorila. Chcela som aby ste prišli na môj koncert v Londýne. Lístky, hotel aj všetko by bolo zariadené. Len si prajem aby ste tam boli aj vy. Ste moja rodina"

,,Srdiečko určite prejdeme ale nemusela si si robiť starosti. Veď by sme sa na teba pozerali, no nie? "

,,To áno ale chcem aby ste tam boli. A aj pre chalanov."

,,My vždy budeme s vami o to sa báť nemusíte " vstala som z barovej stoličky a podišla klub tete a objala ju. Ona ma hladila rukou po chrbte.

28.9.2016 - streda - desiaty deň odletu

,,Budete mi veľmi chýbať. Pomáhajte mame jasne?" lúčila som sa z Phoebe a Daisy. Je skoro ráno a ja oblečená, zbalená a nachystaná idem na letisko kde o hodinu a pol letí lietadlo.

,, Aj ty nám budeš chýbať. Pozdravuj chalanov. " objala ma Dai a potom aj Phoebe. Od nich som sa presunula k Lottie.

,, My si ešte napíšeme no budeš mi veľmi chýbať. Daj pozor na všetkých okej? Hlavne na chalanov lebo tí sa o seba postarať nevedia." objala ma silno Lott a mierne sme sa kolísali zo strany na stranu.

,,Teta Johannah. Hlavne sa šetrite a oddychujte. Mame úžasné deti a oni vám budú určite pomáhať. " objala som aj ju a prešla ku poslednému človeku s ktorým sa musím rozlúčiť.Louis.

,,Budeš mi chýbať. Pomáhaj ako najviac môžeš. Budeme stále v kontakte a nebojsa. O Freddieho sa postarám ako jeho vlastná mama kým nepríde Brianna. Vidíme sa koncom októbra na koncerte v Londýne. Dajte si dovtedy všetci na seba pozor!" Povedala som zo slzami v očiach. Louis sa nakoniec vážne rozhodol že zostane tu so svojou rodinou až na to že malý Freddie musí ísť k mame. Príde si poňho keď prídeme domov.

Ešte raz som im poďakovala za všetko a rozlúčila sa s nimi. Posledný krát sme zakývali a nasadli do auta ktoré šoféroval Mark aby auto mohol doviesť naspäť.

,,Tešíš sa domov?" áno veľmi, veľmi, veľmi. Už sa teším ako budem musieť stále piest a variť pre Nialla, ako sa budem s chalanmi pozerať na Disney rozprávky a plakať pri nich, ako budem večer zaspávať pri Hazzovy.

,, Áno" aj keď som to chcela povedať ako vo svojej hlave skrátila som to na minimum.

Chvíľu sme sa ešte bavili no potom som sa pozrela do okna a pozerala na krajinu ktorá sa lemovala okolo mňa.

Na letisku sme prešli kontrolami len 30 minút pred odletom. Vyhľadali sme svoje miesta a pohádali si.

Mike sedel cez uličku, pričom malý Freddie v sedačke pri okne a pozeral von oknom.

,,Že vraj ma pre nás prísť Harry " povedal Mike. Prikývla som a ďalej sa tomu nevenovala. Teraz mam možnosť 7 hodín premýšľať nad tým ako ho uvítam. Bud sa budem chovať ako kamarátka, po b) ako kebu sme sa rozišli čiže ignor alebo ako keby sa nič nestalo.

Ktoré?

▶⏩▶⏩▶⏩▶⏩▶⏩▶⏩▶⏩▶⏩▶⏩▶

Po stých rokoch som sa dokopala dopísať tuto časť.

Možno vám to tak nepríde no ja si časti už dlho predpisuje a keby som písala ako iné autorky že napíšem a vidám tak túto časť by ste nevideli asi mesiac.

Najprv som plánovala ze dám na každý deň niaky plán no tých plánov som mala akosi malo a vôbec sa mi nechcelo písať staré témy ktoré už prebrali. Preto som to ustrihla a teraz by som mala písať ako predtým. Bez blokov.

Ako by ste sa rozhodli vy? Ignorovali by ste ho či naopak správali ako keby sa nič nestalo? Ja osobne by som to spojila pretože mi obe prídu prehnane. Aj keď Hazz už pykal dosť.

Ďakujem za komenty a vote

M.