I am Superstar // 1D [Complete]

¦ 56 ¦

,,Ja som taká nervózna! Nervóznejšia ako keď idem na pódium!" mačkala som si ruky kým som pochodovala v zákulisí. Koncert začína až o tri hodiny no už za pár minút by tu mali byť autá, ktoré dovezú autá s rodinami členov One Direction. 

,,Nebojsa! Nemáš čoho, naše rodiny sú úplne v pohode a ak ťa máme radi ako my budú ťa mať aj oni." povzbudzoval ma Niall spolu s ostatnými, ktorý tu stáli okolo mňa a čakali sme na ich príchod.

,,Zlato, upokoj sa. Nič to predsa nieje, iba naši rodičia prídu a budú tu s nami pár dní." hladil ma Harry rukou po chrbáte. 

,,To sa ti ľahko povie. Harry chodíme spolu a sú to tvoji rodičia. Čo ak sa im nebudem páčiť?"

,,Budú ťa milovať, pretože ťa milujem ja. Si dokonalá a robíš ma šťastnou to im bude stačiť" 

,,Ja neviem, stále sa dosť bojím na ich názor"

,,Mikayla, máš tu hostí" prišiel mi oznámiť jeden z mojich ďalších bodyguardov keďže som Mike požiadala aby dal na rodiny pozor. Iba som prikývla a spustila ruky podĺž tela a prešla v mojom už pripravenom kostýme na koncert ku zadnému vchodu kadiaľ mali prísť. 

Harry mi chytil ruku a preplietol si prsty pričom sa na mňa usmial keď som sa naňho pozrela. Úsmev som mu opätovala a pokračovala v kráčaní. Pred vchodom sme zastavili a počkali na čierne autá, ktoré onedlho dorazili. 

Postupne z nich vystúpili rodiny a aj Louis. Usmiala som sa, pustila Harryho ruku a bežala ku nemu aby som ho objala. 

,,To je ale pekné uvítanie!" prehlásil keď som sa od neho odtiahla. 

,,Chýbal si nám! Bola tu celkom nuda!" povedala som a prešla ku Harrymu a znova sme si preplietla prsty zatiaľ čo Louis sa s chalanmi privítal. 

,,Mikayla, som taká rada že ťa spoznávam. Som Anne a bez výnimiek mi tykaj! Johannah ma stihla upozorniť" zasmiala sa a vtiahla ma do objatia. Potom nasledovali ostatný a pekne za radom. 

Konečne som spoznala rodiny slávnych spevákov One Direction po 4 mesiacoch čo sa poznáme. Už je to strašne dlhá doba a rýchlo to uteká. A ja mám tiež čo povedať. Už je koniec októbra a už skoro 2 týždne som na cestách. 

Turné je tá nejlepšia vec čo sa mi mohla prihodiť. Spoznala som veľa úžasných ľudí, prešla mnohé mestá a pozrela si nádherné miesta a to všetko s ľuďmi, ktorých tak strašne miluje. 

,,Necháme ťa nech sa ešte pripravíš na koncert aj keď si nádherná až až a Harrymu sa páčiš stále, nech si v nóbl šatách alebo teplákoch a tričku. Si nádherná z každého pohľadu." povedala Maura a ja som sa na ňu usmievala. Zostáva nám asi len pol hodina do začiatku a už je to tu plné ľudí a počuť jakot fanúšičiek. 

,,Dúfam že sa vám to bude páčiť. Máte miesta na kraji v prvých dvoch radách takže môžete prejsť aj tadiaľto, nech nemusíte celú arénu obchádzať. " prikývli a všetci sa pobrali dole. Zobrala som si mikrofón a prešla k miestu odkiaľ začínam každý koncert. 

Opakovala som si choreografie ktoré tancujem, texty ktoré spievam a počúvala ten krik keď sa náhle spustilo odpočítavanie. Čím sme boli bližšie nule krik silnel a až v aréne zhaslo všetko svetlo a začala hrať hudba fanúšikovia očakávali môj príchod na pódium. Čierny záves ktorý ma delil od pódia som odstránila a pozrela sa po tmavej veľkej miestnosti. 

Pieseň začala a môj hlas sa ozýval zo všetkých reproduktorov v aréne. Svetlo z reflektorov sa upriamil na mňa a v aréne opäť spustil hlasný krik.