I'm nothing

2. KAPITOLA

Sledoval ju z bezpečnej vzdialenosti.

Bála sa totižto, že sa naňho vrhne. Tak šialene jej chýbal a teraz, keď ho konečne má, má oň prísť?! To ani náhodou!

Palcom si prešiel po spodnej pere tak, ako to dokáže jedine on.

Celým telom jej prešla príjemná triaška, no aj tak sklopila pohľad k svojej dlhej, hlbokej jazve.

Tak moc to chce všetko naspäť.. Chce byť iba jeho.. Chce, aby sa jej dotýkal.. Aby ju vždy poriadne vyplieskal po jej holom zadku. Chce, aby mohla prosíkať, aby prestal..

Obišiel kuchynský stolík a zastavil sa tesne pri nej.

Ako vždy v jeho blízkosti, splašene sa jej rozbúšilo srdce.

I keď si to nedokázala sama priznať, ľúbila ho.
Viac, ako čokoľvek.

Jej zašitú ruku opatrne chytil a ukazovákom tej druhej jej prešiel po jazve.

„Je mi naozaj ľúto, čo sa mu stalo." povzdychol si.

Chcela sa odtiahnúť, ale nedokázala to.

Jeho dotyk bol až príliš hrejivý.. A navyše sa bála, že sa jej dotýka naposledy..

Namiesto toho však odvrátila od neho pohľad.

„Bol som za tebou v nemocnici... Nebola si tam už.."

Nasucho prehltla.

Že by ju mohol mať rád?

„Poslal som svojich ľudí hladať ťa.. Zmizla si. Bál som sa o teba." jej tvár chytil do dlane a palcom jej prešiel po pere.

„A-aj tak máte ju, pane."

„Nežiarli.." zamračil sa a ona opäť sklopila pohľad.

Vždy, keď sa zamračil, bolo potom neskôr zle.

Bol nahnevaný..

„Môže vás volať menom. Spáva s vami v jednej posteli. Určite sa mohla dotknúť aj ohraničnenej časti.. Milujete ju, však?" bála sa jeho reakcie a tak sa neodvažila sa naňho pozrieť.

„To nie je tvoja starosť." zaťal zuby, ale jej ruku držal stále jemne.

„Vie aj o vaších rodičoch? O tom, že váš otec-"

„Dosť!" päsťou búchol do stola a stiahol ju dole..

„Bola si neposlušná... Poslušné dievčatá neútočia na svoju sokyňu.. Poslušné dievčatá nemajú hlúpe otázky." silno jej stisol lakeť a bral ju niekam preč..

Nie je niekde tu červená miestnosť?

Že by..?

Konečne.

„Musím ťa poriadne potrestať.." stisol kľúčku a otvoril dvere do jej vysneného ráju..