Sedel som vzadu v aute a práve sme odchádzali zo stanice v Našom Meste, ešte predchvíľou sa v aute niesol hustý mrak dymu ktorý voňal po spálenej rastline. Prešli sme obytnú časť a práve sme zatáčali na križovatke. V okamihu som v spätnom zrkadle zbadal striedajúce sa farby, konkrétne modrú a červenú. Nebolo by na tom nič, keby sa na palube auta nenachádza asi štyridsať gramov sušenej rastliny v taške z Billy. Zastavili sme a bez slova čakali čo sa bude diať. Bolo neskoro na akékoľvek plány. Iba sme čakali. Čakali najdlhšie v živote, sekundy sa dali rátať na hodiny.
Policajt podišiel k vodičovi a ten stiahol okienko až po spod. Policajt nazrel do auta. Videl štyroch chlapcov, ktorých ani jednému nebolo nad 18.
Na otázku či vieme prečo sme boli zastavený sme nevedeli ani jeden odpovedať. Odpoveď bola ale jednoduchá, priam som si myslel že sme načisto jebnutí. Nezastavili sme na stopke. Kvôli jednej stopke skončiť vo väzení na 5-10 rokov kvôli prevážaniu drog?
