Povedal som barmanke nech mi neodnáša poháriky. Chcel som ich tam mať peknú kopu aby som videl čo robím so svojím životom. Znova sa len pekne usmiala a ja, so siedmym pohárikom v tele, som ju vyzliekal pohľadom. Zazvonil mi mobil. Pozrel som na displej, ktorý chránila totálne rozbitá ochranná fólia. Aký paradox.
,,Niekedy aj ochrana zlyhá.." - povedal som si sám pre seba a s nechuťou som sa zasmial. Volal mi kamarát. Zodvihol som a počúval. Počúval som ale nerozumel, hudba hrala príliš nahlas, zaplatil som a odišiel pred bar. Konečne som počul jeho hlas.
Opýtal sa ma či sa s ním a jeho dvoma kamarátmi nepôjdem povoziť autom. Súhlasil som a nadiktoval som mu presnú adresu kde sa práve nachádzam. Pozdravili sme jeden druhéjo a ja som čakal na čierny Golf.
Zodvihol som si spodok trička a čuchol k nemu. Smrdel som ako popolník. Nečudoval som sa a ani mi to nevadilo. Tentokrát mi bolo všetko jedno.
