Neviete si ani predstaviť ako posratý som bol z predstavy, že mi Chloe dvere zabuchne pred nosom skôr, ako jej stihnem všetko vysvetliť. Skôr skôr jej stihnem povedať ako veľmi ma to mrzí. Ako veľmi mi chýbala. A keďže moje meno je Justin Bieber a nie som človek ktorý má šťastie na svojej strane, stalo sa presne to, čo som nechcel.
Pár hodín dozadu:
Opatrne som zaklopal na dvere od jej bytu. Pozrel som sa za seba a na sekundu som pomyslel na to, že by som ešte stihol utiecť. Ale potom som si spomenul ako som jej to už raz spravil.
Potriasol som hlavou a počul kroky smerujúce ku dverám. Poriadne som sa nadýchol keď sa dvere pomaly otvorili. V dverách stála Chloe, ktorá sa takmer vôbec nezmenila. Dievčenská bezchybná tvárička aj jej dlhé tmavé vlasy ostali absolútne nezmenené. "Čo tu chceš?!" Zasyčala. "Alebo vieš čo nezaujíma ma to. Vypadni!" Vykríkla hlasnejšie na čo so mnou myklo.
Jej výzor sa možno nezmenil, ale jej správanie jednoznačne. Ostal som stáť ako obarený za zabuchnutými dverami v ktorých pred pár sekundami stálo moje dievča.
"Kto to bol?" Počul som mužský hlas za dverami a žily na rukách mi vystúpili pri tom ako som zaťal päste.
"Nikto dôležitý."
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Ak som predtým hovoril ako jej želám, aby po jej boku bol niekto koho si zaslúži, tak svoj názor som zmenil. Chloe bude zase moja a jediný, čo bude stáť po jej boku budem ja. Aj keby to malo posledné, čo vo svojom živote spravím.
"Ako to šlo?" Vošiel do obývačky Liam a hodil sa na sedačku vedľa mňa.
"Na hovno." Zavrčal som. "Vlastne ešte horšie ako som čakal."
"Zmenila sa?" Vedel som, že ja nie som jediný komu Chloe chýba. To dievča v sebe malo niečo, niečo čo donútilo iných túžiť po nej. Je ako droga, ktorej nemôžete mať dosť. A ja som na nej závislý. Abstinoval som až príliš dlho a ona je príliš blízko na to, aby som to dokázal ešte dlhšie.
"Výzorovo takmer vôbec. Až na jej ženskejšie tvary." Pri pomyslení na jej nahé telo podo mnou som si zakusol do spodnej pery. "Ale jej správanie jednoznačne." Uchechtol som sa a spomenul som si ako mam doslova vyhodila. Volajte ma blázon ale prišlo mi to neuveriteľne sexy.
Chloe
Neverila som, že naberie toľko drzosti a príde mi pred dvere môjho bytu, zazvoní a na tvári má výraz akoby sa nič nestalo. Akoby čakal, že sa mu hodím okolo krku, rozplačem sa a budem mu šepkať ako veľmi ho stále milujem.
Pousmiala som sa pri spomienke na jeho prekvapený pohľad, keď som ho doslova vyrazila. Nečakal to. Nečakal, že jeho malé dievčatko vyrástlo.
"Už to viac nie je ten chlapec s anjelskej tvárou." Spomenula som si na Emiline slová. Mala pravdu. Zmenil sa a nebyť jeho orieškových očí nespoznala by som ho. Nebola ani jediná vec, ktorá sa na mojom Justinovi nezmenila. Jeho účes, postava, štýl oblečenia, tvrdé rysy tváre a dokonca aj jeho oči boli rozdielne. Mal oči v ktorých už viac neposkytovali iskry. Vyzeral nebezpečnejšie, staršie a vyspelejšie ako kedykoľvek predtým.
Jeho príchod pred moje dvere ma zaskočil a celý deň neviem myslieť na nič iné iba na jeho pohľad keď ma uvidel. Bolo to ako keby sa v ňom niečo pohlo. Ako keby za tým tvrdým a drsným výzorom bol stále môj chlapec.
Zavrela som svoje oči a snažila sa spomaliť svoj ťažký dych. Srdce mi bilo ako šialené. Pri každej jednej vybavenej spomienke na nás ma pichlo u srdca a slzy sa mi snažili vydrať von.
"Si v poriadku Chloe?" Nick sa ku mne naklonil a zažal nočnú lampičku, ktorá rozsvietila celú našu spálňu. Pozrel sa mi hlboko do očí a mohol vidieť slzy, ktoré sa zúfalo snažím potláčať. Hlasno si povzdychol a odhrnul mi tmavé vlasy z tváre.
"Prečo mi to nechceš povedať?" Zašepkal smutným hlasom a mňa zabolelo vidieť ho sklamaného.
"J-ja nie je to nič dôležité. Naozaj." A bola to pravda. Nebolo to dôležité. Nemilovala som ho a on nemiloval mňa. Prešla príliš dlhá doba na to, aby sme cítili k sebe to isté. Ale bohužiaľ je pravda, že niekedy mám v srdci ostanú ľudia, ktorí bohužiaľ nemôžu ostať aj v vašich životoch.
"Dobre." Pobozkal ma na pery a ja som sa usmiala nad tým, aké šťastie mám, že som našla niekoho ako je Nick. Nikdy to nebude rovnaké ako s Justinom. Je to niečo celkom iné, nové a mne sa to svojím spôsobom páči. Ľúbim ho a zistila som, že moja prvá láska nebola láskou môjho života až pokiaľ som lásku svojho života nestretla.
Zatvorila som oči a snažila sa prestať premýšľať. Snažila sa myslieť na muža, ktorý chápajúco leží vedľa mňa. Ten, ktorý sa ma nechystá opustiť, ten ktorý je pri mne. Nechcela som sa stále vracať k Jsutinovi. Nechcela som si pripúšťať, že k nemu stále niečo cítim.
Ráno sa zobudím a viem, že spravím to čo je správne. Viem, že opäť zabudnem na Biebera. Viem, že sa budem znova naplno venovať svojmu priateľovi a dávať mu lásku, ktorú si zaslúži. Lebo on je človek,ktorý si ju naozaj zaslúži.
Chloe sa zúfalo snažila presviedčať sama seba o tom, že Justinov príchod so sebou nepriniesol naspäť aj isté city. O tom, že keď ho videla stáť pred dverami nemala chuť sa rozbehnúť a prilepiť sa mu na pery, ktorými ju kedysi bozkával.
Baby mám na vás otázku :) Čo by ste robili ak by ste sa dostali do podobnej situácii ako Chloe? Vedeli by ste si predstaviť, že by sa niekto po tak dlhej dobe vrátil a vy by ste mu mali odpustiť? Ako by ste reagovali? :)
Vopred ďakujem ak mi niekto odpovie na otázku, lebo by ma to naozaj zaujímalo :)
