"Zlatko čo s tebou dnes je?" Pri prezývke ktorú Nick použil som sa nepríjemne otriasla. Prezývka, ktorá mi veľa pripomína. Jedna z mála vecí, ktoré mi o ňom ostali v pamäti.
Namiesto odpovede som pokrútila hlavou a prehodila si cez seba jeho košeľu. Pravdou bolo, že dnes sú to presne dva roky odkedy ma moja prvá láska nechala samú a zmätenú vo svojej izbe bez rozlúčky.
Bez ohľadu na to, akou silnou ma to spravilo, ten dátum si budem pamäť do smrti. Je to dátum, kedy sa mi všetko čo sme spolu roky plánovali rozpadlo medzi rukami. Kedy som sa musela postaviť na svoje nohy a zabudnúť na všetko čo sme mali.
Áno, bolo to skurvene ťažké. Ale dokázala som to. A človek za ktorého by som roky dozadu položila svoj vlastný život je dnes len rozmazanou spomienkou.
A presne vtedy som si uvedomila, že je naozaj koniec. Vtedy, keď som zistila, že už si len ťažko dokážem spomenúť na jeho tvár a snažím sa držať našich spomienok, ktoré postupne mizli.
"Miláčik?" Zo zadu za mnou prišiel Nick, ktorý si obmotla ruky okolo môjho pása keď som varila omeletu na raňajky. Otočila som sa a zapozerala sa mu do očí. Boli tak rozdielne od Justinových. Boli žiarivo modré a bez poletujúcich iskričkek v nich.
Ups! Gambar ini tidak mengikuti Pedoman Konten kami. Untuk melanjutkan publikasi, hapuslah gambar ini atau unggah gambar lain.
Ruky som si spojila za jeho krkom a dala mu letmý bozk na pery. Usmial sa a mierne ho prehĺbil. Rukou mi začal rozopínať gombíky na jeho košeli, ktroú som mala oblečenú a hladiť moju nahú pokožku.
Prešiel na môj krk a začal ho sať, oblizovať a jemne hrýzť. Zakusla som si do pery a potlačila vzdych. Všetkou silou som sa premohla a odtlačila ho od seba. Mierne zavrčal na čom som sa zasmiala, dala som sa na špičky a pobozkala ho na nos.
"Ľúbim ťa." Zašepkal mi na perách. Usmiala som sa a moja myseľ sa vrátila späť k Justinovi a spomínala ako mi to zvykol hovoriť on. Ešte aj spôsob akým hovoria tieto dve jednoduché, no dôležité slová bol rozdielny. Okamžite som potriasla hlavou čo mi pomohlo vrátiť sa späť do reality.
"Aj ja teba."
------------------------------
"Musím ti niečo povedať." Do mojej kancelárie bez zaklopania vtrhla Emily, moja najlepšia kamarátka. Hneď za ňou sa prirútila moja sekretárka s menšou dávkou nadávok na jej osobu. "Prepáčte slečna Clark. Nedala sa zastaviť." Zasmiala som sa a kývla rukou. "To je v poriadku Lucy."
"Chloe, j-ja....preboha...j-ja."
"V prvom rade sa upokoj." Podala som jej pohár čistej vody.
"Ak ti poviem to, čo som videla tiež nebudeš pokojná." Sadla si a prehrabla svoje blonďavé vlasy, potiahla sa za končeky a ja som si v hlave začala vytvárať najhoršie možné scenáre.
"Povedz mi to už konečne."Zavrčala som.
"J-ja neviem ako." Pokrútila hlavou a ja som sa nervózne hrala s perom.
"Proste to vyklop!" Zúfalo som rozhodila rukami.
Naklonila sa ku mne a zašepkala. "Bieber. Bieber je späť."
V ústach mi vyschlo a v hrdle sa mi vytvorila hrča. "Bieber? Justin? Justin Bieber?" Vyletela som zo stoličky a oprela sa dlaňami o sklenený pracovný stôl. Jej mlčanie som brala ako jasnú odpoveď.
Prudko som sa otočila a prešla k oknu, ktoré som otvorila dokorán. Moje telo bolo nepríjemné napnuté a emócie sa vo mne búrili. Už roky som nepočula, že by niekto vyslovil jeho meno a teraz mi je oznámené, že je späť.
"Ako vieš?" Zaťala som zuby a hnev mi prúdil v žilách. Nikdy mu nezabudnem čo mi spravil. Nezabudnem ako zničil mladému devetnásťročnemu dievčaťu srdce, ktoré mu dalo rovno do ruky.
"Stretla som ho. Aj celu jeho partiu." Vyvalili som oči. "Myslím, že sa vracajú na dlhší čas." Zašepkala a ja som sa musela chytiť steny pri tom ako sa mi podlomili kolená, aby som nepadla na zem.
"Chloe, si v poriadku?" Prikývla som namiesto odpovede.
"Rozprávala si sa s ním?"
"Bála som sa. Najprv som chcela za ním prísť a poriadne mu vraziť. Ale keď som si ho poriadne prezrela, mráz mi prešiel po chrbte. A to doslova." Nechápavo som zvraštila obočie. "Chloe, on už viac nie je ten chlapec s anjelskou tvárou."
Justinov pohľad
"Ako veľmi zlý nápad je vrátiť sa?" Odtrhol som zrak od cesty a pozrel sa na Ryana, ktorý sedel vedľa mňa v aute.
"Dosť zlý na to, aby sme to spravili." Uchechtol sa a ja s nim.
Neviem si predstaviť, že by som sa mal vrátiť k môjmu starému životu. Chloe mi chýbala, to je jasné. Ale naučil som sa bez nej žiť. A vtedy som pochopil, že k tomu aby som bol šťastný nepotrebujem nikoho len seba. To dievča bolo moje všetko, bolo moje šťastie, moja láska. Ale veci sa menia a ľudia tiež.
Viem si predstaviť ako veľmi ma musí nenávidieť po tom, čo som odišiel bez rozlúčky a to ma v hĺbke srdca bolí. V deň, kedy som odišiel mi sľúbila, že na mňa počká, ale ja som tento sľub nebral vážne. Teda zo začiatku áno, ale čím viacej času prešlo tým som si začal uvedomovať, že od nej nemôžem žiadať, aby čakala na niekoho, kto ani nevie či sa vôbec vráti.
Vraciam sa do mesta, kde som zažil všetky svoje 'prvý raz'. Kde som za sebou nechal spomienky a dievča so zlomeným srdcom.
A aj keď ma to zvnútra ničí, dúfam, že si našla niekoho, kto si jej lásku zaslúži. Pretože, ak to dievča niekoho miluje, je schopná položiť za neho aj vlastný život. Verím, že má po svojom boku niekoho tak dokonalého ako bola ona pred rokmi. V čase keď sme spolu chodili. V čase, keď jediné čo sme potrebovali bolo jeden druhého.
"Bro, chceš za ňou aj ísť?" Fredov hlas zo zadu auta ma vytrhol z rozmýšľania. Bezo slov som prikývol.
Musím ju vidieť. Nie, že chcem. Ja to potrebujem. Bez ohľadu, či sme obaja zabudli, niektoré spomienky nikdy nezmiznú. A aj keď si nevieme presne vybaviť tvár toho druhého som si istý, že nie len ja, ale aj ona si vie dokonale vybaviť spôsob akým sme sa bozkávali. Spôsob akým sme sa držali za ruky. Akým sme sa hádali. Akým sme sa milovali.
Zatiaľ čo Justin premýšľal nad tým, ako pôjde za jediným dievčaťom, ktoré kedy miloval. Ona plakala doma a prezerala si staré fotografie. Pretože fotky v jej krabiciach pod posteľou boli jediný spôsob akým si v pamäti uchovávala spomienku na jeho tvár.
Ups! Gambar ini tidak mengikuti Pedoman Konten kami. Untuk melanjutkan publikasi, hapuslah gambar ini atau unggah gambar lain.
Čo na to poviete? :) Vopred ďakujem za prečítanie a prípadne za komentáre alebo hlasy!
