CreepyPasty (SK)

1.|Okno

Je osem hodin večer a všade je tma.Vlastne nič nové.Bývame v hore medzi hustými lesmi, v malej dedinke do ktorej skoro nikto nechodí.Nečudujem sa lebo sa o tejto dedinke hovoria nepekné legendy ktorím verím.Neviem prečo ale verím im.Od malička mi o nich hovorila stará mama ktorá ich vedela rozprávať najlepšie.Konečne som prišla domov.Neviem kde je horšie..či vonku kde je 40 stupňov alebo doma kde som sama.Mama s ocom sú v robote a moj "úžasný" brat je na párty.

"Koniec rozmýšlania"povedala som si sama pre seba docela nahlas.Išla som do obývačky.Na telke bol biely papierik na ktorom boly nezrozumitelné znaky,asi si zas zo mňa brat robí srandu.Včera som pozerala horor v ktorom dievča ktoré malo 16 (rovnako stará ako ja)našlo na telke vyškrtané rovnaké znaky ako ja,ibaže ja som ich našla na papieriku.Mam hrozného brata ja viem..no kašlem na to!Idem si spraviť večeru a poto mu zavolám.Náš dom je nový a všade máme nové okná,dvere,zateplenie ale kuchyňa je iná.V tejto miestnosti je furt zima aj napriek tomu že sa tu kúri.Rozprávala som sa o tom s mamou ale hovorila že to sa mi iba zdá ale ja viem že tu je niečo,čo by tu nemalo byť.Okrem tejto zimi je tu veľké,staré okno z ktorého mám strach.Som človek ktorého málo čo vystraší ale táto miestnosť v dome je čudná.

"Kašlem na to..čím viac na to budem myslieť, tým viac sa budem báť."pustila som si /Fallen Angels/ a išla som do chladničky z ktorej som si vyberala veci na toast.Natretla som chleba kečupom,hodila som na neho šuknu,syr a dala som ho zapiecť.Už si iba uvarím čaj.Kanvicu máme pod oknom aj s krabičkami v ktorých je škoricové (ale aj iné)čaje.Chcela som ísť ku kanvici ale nevedela som pohnúť nohami.Každý pohyb k oknu bol nemožný no nejak som to zvládla.Dala som do nej vodu a  dala som ju variť.Keď som sa otočila ku oknu chrptom niečo do neho buchlo a bolo počuť smiech.Pokiaľ teraz neumrem tak neviem kedy..srdce mi začalo byť ako o závod a ja som sa začala potiť.Nabrala som odvahu a pozrela som sa z okna.Nič tam nebolo iba čierna mačka.

"uuuuf"štastne som si povzdychla.Pozerala som sa na hviezny no zrazu sa hudba vypla a do okna skočila stará,biela babka so zelenými svieťacími očami.Keď si všimla že sa bojím začala sa nechutne smiať a začala búchať na okno s jej metlou.To mi pripomína legendu v ktorej bol klub čarodejníc a všetky vyhnali jednu z hustého lesa do mesta aby našla pripravené dievča. Každých 20 rokov našli mladé dievča z ktorej urobili čarodejnicu alebo ju zožrali.

"Ja mam ale štastie."povzdychla som si.Počula som dupot na hornom poschodí ale ta babka je stáre za oknom a ukazuje na svetlo.Nedalo mi to a musela som sa na neho pozrieť.Ako náhle som sa na neho pozrela prasklo.Začala som pištať,babka sa začala smiať a hore boli počiť nejké nezlozumitelné slová.Schmatla som mobil a utekala som do obývačky ku zapínaču svetla.Konečne som ho našla.Keď som zasvietila svetlo, predo mnou sa objavila ešte škaredšia bába.Táto mala po tvári jazvy a nechutne červené oči s ktorými ma zabíjala.Zo zadu ma jedna trafila po hlave a omdlela som.

-PO ZOBUDENÍ-

Rozmýšlam nad dvoma vecami:

1.Prečo som priviazana o stoličku ?
2. Kde to som?
Prebrala som sa v tmavom a zároveň desivom lese. Myslím si že zo mňa čarodejnicu nespravia. Zo zadu ku mne prišla babka so zelenými očami a vytrhla mi pár vlasov. Dúfala som že to bude všetko ale nie. Zobrala nožík,chytila mi ruku a porezala ma cez celú dlaň. Do rany mi dala trávu a čítala slova z knižky. Z ruky mi vyliezali pavúci,začala som kričať o pomoc a plakať. Neznášam pavúkov a hlavne mam porezanú ruku kvôli praštenej čarodejke. Už odišla a ja som zaspala.
"Auuu moje oči" chcela som ich otvoriť ale nešlo to. Mala som pocit že ich mam zošité. Jedno oko sa mi podarilo otvoriť ale keď som ho otvorila, viečko ma začalo páliť ešte viac. Pozrela som sa okolo seba a bola som v našej obývačke.Počujem auto. To bude mama alebo oco. Ležala som v obývačke na zemi a podo mnou bola krv.
"Lea si doma?" Kričala na mňa mama,no ja som nevedela vydať ani hlások. Prišla do obývačky a z ruky jej vypadla kabelka. Rýchlo sa ku mne rozbehla a volala záchranku.
"Kto ti to spravil?!" Zakričala na mňa mama s plačom
"Čarodejnice. Ta legenda je pravdivá" potichu som povedala a zavrela som oči. Jedine čo som vnímala bol mamin plač,sanitku a to ako ma do nej dávaju.No v sanitke som už nič nepočula,necítila a ani nevidela. Pre mňa to znamená iba jednu vec-umrela som. Legendy sa nemýlia.

Taaaak dúfam že sa Vám táto creepypasta páčila. Viem viem nieje strašidelna ale tak posnažím sa aby 2. časť bola viac strašidelna ako creepy.😈😈