Leukemia - h.s ✔

60. Harry - e p i l ó g

Už sú to dva mesiace. Dva mesiace bez nej. Stále nedokážem uveriť, že tu už nie je.

Nebudem môcť počuť jej smiech. Vidieť jej nádherné oči. Cítiť jej vôňu. Počuť jej hlas. Dotýkať sa jej. Nebudem môcť už nič, čo som robil doteraz.

Pár dní po tom, po jej pohrebe, mi jedna sestrička odovzdala list. Povedala, že ho Lyd písala pár dní pred smrťou. Chcela, aby som ho dostal.

Harry,

keď toto čítaš, pravdepodobne tu už nie som.

Nechcela som ti hovoriť o tom, že sa môj čas kráti, pretože by si sa trápil. A tak som radšej sebecky odišla. Prepáč mi to. Prepáč mi všetko, aj to, ak som ti niekedy nejako ublížila. Ani nevieš, ako moc sa za to nenávidím.

Za ten krátky čas, ktorý nám bol daný som si ťa strašne obľúbila. Bol si so mnou, keď som ťa potrebovala a keď si chcel byť. Nikto ťa k tomu nenútil, aj tak si so mnou trávil čas a snažil si sa. Robil si všetko pre to, aby som bola šťastná. A ja ti strašne ďakujem.

Pochopila som, aké je to byť milovaná. Milovaná tebou.

Keď som bola s tebou, cítila som sa akoby si mi dal krídla. A to nebolo len tým tetovaním motýľa, ktoré sa ti pýšilo na hrudi.

Nechcem, aby si na mňa myslieval často, pretože nechcem, aby si bol zničený z môjho odchodu.

Nauč sa žiť bezo mňa. Buď taký úžasný, aký si bol. Smej sa tak, ako si sa smial.

Miluj tak, ako si miloval. Ale, prosím, nie mňa.

Ďakujem Harry. Zbohom.

Nechápem, prečo práve ona? Bola len v prvom štádiu. Aj tak si ju Boh zobral a zmenil ju na jedného anjela. Anjela, ktorým bola po celý svoj život.

Dúfam, že sa s ňou čoskoro stretnem.

Uvidím jej oči, budem počuť jej hlas a smiech. Cítiť jej vôňu.

A znovu sa jej dotknúť.