„Pozri, padá hviezda."

1.7.

11:07
Prázdniny. Konečne. Voľnosť , spanie pod hviezdami, čítanie kníh, poznávanie nových hviezd... Takto vyzerajú moje prázdniny. Možno pre niekoho úplne bez významné, ale pre mňa úžasné.

14:30
Idem do kníhkupectva. Chcela by som novú knihu o hviezdach.

15:00
Kniha je kúpená. Stála trocha viac, ale za knihu sa oplatí dať veľa pretože to čo sa v nej dočítate, vás môže ovplyvniť na celý život.

15:15
Išla som si kúpiť niečo jesť. Objednala som si celozrnnú bagetu so šunkou, sadla ku stolu a odrazu si ku mne prisadol on. Ten chlapec od hviezd.
„Ahoj," povedal, „čo tu robíš tak sama?"
„Je ahoj," prekvapene a zároveň nervózne som podravila, „bola som si kúpiť novú knihu, aby som mala čo robiť cez prázdniny. "
„To nemáš nič iného v pláne cez tieto krásne dni?"
„Ja radšej vychádzam von až keď je tma, cez deň si doma čítam a oddychujem... "
Podivne sa na mňa pozrel, och určite si teraz bude myslieť že som úplná čudáčka. Veď je to v podstate aj pravda.
„To je zaujímavé Lisa. Celá si zaujimavá," potichu povedal ale ja som to počula.
„Chcel by som som ti asi niečo povedať." Moje srdce začalo biť ako o život, nechápala som čo sa to so mnou deje.
„Hovor," nervózne som povedala.
„Ehm, nejpôjdeš so mnou ku nám? Neboj iba pozrieť film, niečo zjesť a tak?"
On ma práve pozval k sebe? Čože? Nechápem to. Čo mám povedať? Ísť alebo nie? Och. Som zmätená. Čo keď mu ide len o jedno. Bojím sa, neverím mu zatiaľ až takto.
„Lisa? Keď nechceš ísť k nám, môžme si ísť len niekde sadnúť."
„Nie, to je vpohode, poďme k tebe." snažila som sa to povedať čo najviac presvedčivo, ale asi to tak neznelo.
„Ďakujem," milo povedal.
„Za čo?"
„Za to, že mi veríš. "