Neskrotný

II. Nenechám ťa odísť

„Mali by sme už ísť, začína byť zima a už sa stmieva. Nepôjdeme ku mne?" navrhol som mu. Videl som ako sa mu od nadšenia rozžiarili oči, nemusel ani odpovedať, bolo vidno že súhlasí. Keď sme ku mne prišli, ostal som zaskočený. Mama nebola doma, asi išla znova niekde piť a ukáže sa určite až niekedy nad ránom. Aj som sa tomu tak trochu potešil, keďže vďaka tomu mohol u mňa ostať Denis aj cez noc.

Počul som ako mu zaškvŕkalo v bruchu.

„Niesi hladný?" opýtal som sa ho.

„Nie, nie, to je v pohode" nechcel si to priznať. Asi sa hanbil alebo niečo také. Nakoniec sa mi ho podarilo zlomiť a objednali sme si pizzu. Keď pizza prišla, otvorili sme si víno a pustili nejaký film. Počas jedenia sne sa aj smiali a ako sa tak Denis smial, tak na seba vylial celý pohár.

„Skočím ti hore po nejaké suché tričko." Keď som mu to povedal tak nejak neprotestoval, len sa usmial tým jeho sladkým zvodným úsmevom. Ako som sa vrátil do obývačky, Denis tam už čakal bez trička. Jeho telo bolo krásne vypracované, bolo vidno že cvičí. Stál som pred ním ako zmyslov zbavený.

„Ďakujem." Povedal a vytrhol mi ju z ruky. Hneď ma to prebralo.

„Nemáš za čo. Mohli by sme dojesť tu pizzu len by si sa už ne..." Ešte som to nedopovedal a už ma začal bozkávať. Nevedel som čo to má znamenať, ale začal som spolupracovať. Pomaly som ho oblapil okolo krku a objal ho. Ako odo mňa odlepil svoje ústa, usmial sa na mňa. Znova ten zvodný úsmev. Úplne som sa začal roztekať. Ešte raz ma pobozkal a povedal: „Mal by som už ísť. Je už neskoro a zajtra je škola."

„Nenechám ťa ísť takto neskoro domov samého. Prespíš u mňa." Pomali sme sa presunuli do izby a ľahli si do postele. Ešte asi pol hodiny som mu niečo vysvetľoval, no potom som zistil že Denis už spí. Dal som mu pusu na čelo a išiel spať aj ja.

A máme tu novú časť. Dopredu sa ospravedlňujem ak nebudú časti vychádzať tak často ako som plánoval, uvidím ako budem stíhať opri škole :) . Užite si novú časť :).