III. O 20.00 v parku

78 5 1
                                    

Ráno keď som sa zobudil, ostal som vystrašený. Denis nebol vedľa mňa. Vybehol som z postele a začal ho hľadať. Ako som zbehol dole do kuchyne, zbadal som na stole pripravené raňajky. V tom vyšiel z kúpeľne a znova mal na tvári ten sladký úsmev.

„Dobré ránko. Ako sa spalo?" opýtal sa.

„Úžasne keď si bol vedľa mňa. A dobré aj tebe." Odpovedal som a opätoval som mu úsmev.

Ako sme jedli, v rádiu začala Hrať Alessia Carra. Jedna z mojich obľúbených spevačok. Keď sme sa najedli, umyl som sa, obliekol a išli sme do školy. Ľudia v triede na nás divne pozerali, ale bolo mi to jedno. Učiteľka chémie vošla do triedy a rozdala testy. Sakra! Úplne som na neho zabudol. Bol to najväčší test za tento polrok a ja som na neho zabudol?! Ako som len mohol...

Cez prestávku sme si s Denisom vymenili čísla, ak by niečo potreboval. Trochu sme sa aj zakecali, ale vyrušila nás Lia. Bola to moja najlepšia kamarátka.

„Maťo!" zakričala, „Neskočíme po škole niekam?" vyvalila na mňa psie oči lebo vedela že tým neodmietnem.

„Dobre teda." Odvetil som jej.

„Super, teším sa. Mimochodom ja som Lia," Otočila sa na Denisa, „a prepáčte aj som vás vyrušila. Už som na odchode." Keď Lia odišla. Denis sa začal smiať

Po škole som sa stretol stretol s Liou a išli sme do našej obľúbenej kaviarne. Mali tam výborné latte. Znova sme rozoberali samé sračky ako vždy. Počas Liinho monológu nás vyrušil môj telefón. Prišla mi SMS ktorá bola od Denisa.

„Ahoj. Mohli by sme sa ku večeru stretnúť? Chcem sa s tebou porozprávať. Budem o 20.00 v parku. A ťa to zaujíma tak príď. D."

Nechápavo som pozeral do telefónu. Nevedel som čo mám robiť. Lia si to musela všimnúť, preto mi vytrhla telefón z ruky a prečítala si SMS.

„To je Denis?" opýtala sa nechápavo.

„Áno, chce sa večer stretnúť." Odpovedal som jej nervózne.

„Tak za ním choď a potom mi povieš čo chcel."

Večer som teda išiel do parku. Uvidel som tam Denisa so slzami v očiach.

„Čo sa deje?" opýtal som sa ho.

„Do niekoho som sa zamiloval, no bojím sa mu to povedať. Neviem čo by si potom myslel." Povedal cez slzy a pozrel sa na mňa.

Utrel som mu slzy a povedal: „Ak je to tá osoba ktorú myslím, tak sa nemáš čoho báť."

Pobozkal ma.

You've reached the end of published parts.

⏰ Last updated: Mar 06, 2017 ⏰

Add this story to your Library to get notified about new parts!

NeskrotnýWhere stories live. Discover now