Out of Oxygen

Prológ

Volám sa Charles Hoods. Som letec. Konkrétne poštár. Riskoval som už veľakrát, no to, čo som zažil v tomto príbehu, je úplne iná káva. Mal som doručiť spojencom list o plánovanom útoku na naše stanovisko v Taliansku. Celý deň mi dráždili nervy správy o búrke blížiacej sa na Tichý oceán, nad ktorým som mal v tú noc letieť. Ked' nadišiel čas môjho štartu, klepali sa mi ruky, až sa divím, že sa mi vtedy podarilo naštartovať. Pri vzlete mi hlavou behali všelijaké myšlienky, no snažil som sa ich zahnať nejakou dobrou rádiovou stanicou. A to bola chyba, pretože namiesto hudby som mohol počuť správu, že búrka spôsobuje rýchle stúpanie hladiny oceánu. Paliva som mal dosť, a preto ma napadlo niečo šialené: preletím cez tú búrku tak rýchlo, ako mi to lietadlo dovolí. Ked' som pred sebou zbadal prvé mračná, prišlo mi nevoľno od strachu. A vtom sa zjavil prvý blesk. Naladil som Empire Classic, tam skrátka vedia vybrať muziku. Myslel som len na to, že musím cez tú búrku nejako preletieť. Zatvoril som oči a... Bol som vonku. Nemohol som tomu uveriť, konečne som z tej strašlivej búrky vyletel! Od radosti som zvýšil hlasitosť na rádiu a začal spievať. Poslednýkrát som sa obzrel za búrkou, ale... Bola preč! Za mnou som videl jasnú hviezdnu oblohu. Od prekvapenia som zabudol, že sedím v lietadle nad oceánom. Z úžasu ma vytrhol prudký náraz o vodu. "Do riti!" Z vody nevyštartujem. Siahol som po vysielačke, no tá len slabo chrčala. Bol som stratený.

O pár hodín neskôr som v diaľke zahliadol nejaké lietadlo. Hydroplán! Mohol pristáť na vode a vyzdvihnúť ma. Postavil som sa na krídlo a začal mávať smerom k lietadlu. Ale hned' som aj prestal. To lietadlo patrilo Nemcom! Začalo klesať mojím smerom a ja som rýchlo zaliezol do kokpitu. Ale bolo neskoro. Lietadlo rozstrieľali na maderu a mňa trafili do nohy. Od tej ukrutnej bolesti som upadol do bezvedomia.

Zobudil som sa na nemocničnom sále. Skúsil som vstať, ale prestrelená noha mi to nedovolila a od bolesti ma šľahlo o zem. V rohu bola nejaká palica. Doplazil som sa k nej a vzal ju. Ale nebola to palica. Bola to brokovnica! Skontroloval som zásobník. Plný - osem brokov. Okrem zbrane mi pomôže ako provizórna barla. Vykročil som k dokorán otvoreným dverám a od úžasu mi padla sánka. Sklenené steny chodby obmývala všade voda! Okolo preplávala skupinka makrel, a ja som tam len s údivom stál. Až ťažké kroky blížiace sa mojím smerom ma hodili späť do reality. Vbehol som späť do miestnosti s lôžkami a vykukol spoza dverí. Po chodbe sa mojím smerom potácal 2,5 metrový chlap v ťažkom potápačskom obleku, v akom posielajú ľudí prehľadávať potopené vraky lodí. Spanikáril som, a rozmýšľal som, čo mám urobiť. Zlé rozhodnutie by ma mohlo stáť život...

Dúfam, že Vás začiatok mojej poviedky zaujal. Poviedka je inšpirovaná videohernou sériou BioShock, najmä jej prvými dvoma dielmi. Príbeh sa bude rozvíjať podľa rozhodnutí Vás, čitateľov. Na konci kapitoly budú dve možnosti, ako má príbeh pokračovať. Možnosť, ktorú si vyberiete, napíšte do komentára. Dva-tri dni po vydaní kapitoly sa hlasy sčítajú a voľba s viac hlasmi bude "aplikovaná" na príbehu.

1. Skryť sa a cez chlapa sa preplížiť

2. Vybehnúť a zaútočiť na chlapa