Neopušťaj ma

1.

ONA:
Ďalší nudný deň v škole.
V triede je pre mňa dusno ak sa to dá tak nazvať.
Preto som radšej na chodbe a pozorujem vonkajší svet.

Predo mnou ako naschvál stojí ten najdokonalejší a zároveň najhorší chlapec na škole.
Je to ten taký tip badboya ale podľa mňa si chce len získať autoritu.

Usmial sa na mňa. Niekto ako on by sa na mňa neusmial. Kráčal oproti mne. No ku mne nešiel. Stál uprostred chodby. Pohľad ale stále smeroval
na mňa. Bol iný, zvláštny, neobyčajný. Čo tým pohľadom naznačuje? On ma nezaujíma! Možno len trochu.

Nebudem si ho všímať. Pozerala som sa von oknom a čakala čo sa bude diať. Prihovorila by som sa, ale on by ma len odsúdil. Presne tak isto
ako všetci ostatní. Nemám za potrebu sa ešte viac strápniť.

Po chvíli išiel ďalej. Vošiel
do riadideľne. Čakala som kedy
odtiaľ výjde.

Keď už vyšiel videla som, že má ružový papierik. Aj keď ja som ho nikdy nedostala vedela som,
že to je papierik, vďaka ktorému zostane po škole. Zaujímavé.
Načo nám to dávajú. Je to úplne zbytočné.
Zrazu sa pri mne zastavil a začal konverzáciu. Nevedela som, čo si mám o tom myslieť.
Má nádherné vlasy a oči. Nemohla som sa vynadívať, ako môže byť niekto taký nádherný.

Vážne chce aby som išla
za školu?! Nie...! Nepodarilo sa mu presvedčiť ma... A čo čakal?
Že mu spadnem do náručia?

No potom už odišiel, papierik skrčil
v pästi, a odhodil ho. Išla som
do triedy a sadla si za lavicu
do posledného radu, dozadu
ku oknu.

ON:
Tá sprostá učiteľka ma poslala
za riaditeľom. Vraví, že moje nevhodné správanie je neúnosné.
Ako ja zato môžem, že má zadok
ako skriňu. Chcel som len aby sa uhla. Už chápem prečo ľudia klamú.

To dievča tam zase stojí. Vidím
ju tu každú prestávku,
teda ak si ju nejakí tretiaci nedoberajú.
Asi sa snažia ukázať,
aký sú silní.Tým, že ubližujú nevinnému dievčaťu sa veľmi nepreslávia.
Napadlo ma, že sa jej prihovorím
a pokúsim sa začať konverzáciu.

No načo mi to bude, aj tak musím ísť za riaditeľom. Ako fakt zostávam poškole nechápem veď to bola len pravda nič viac.Tak ďalší týždeň po škole.

Ona tam ešte stale stojí. Idem predsa len za ňou. Uvidíme, čo sa za tou maskou skrýva.

,, Ahoj. "

,, Ahoj. Potrebuješ niečo?

,, Nie ja len, že tu tak sama stojíš. "

,, Aha... Ak ti to nebude vadiť ja už pôjdem. "

Chcela odísť, ale stopol som ju.

,, A kam chceš ísť? "

Pozerala sa na mňa nechápavým pohľadom, priam ma ním ubíjala.

,, Vieš, do triedy. To je taká miesnosť, kde sa učí, ale pochybujem, že vieš čo to znamená. "

Na to, že si ju doberajú, si na mňa až príliš dovoľuje.

,, A čo keby sme išli inde? "

,, S tebou? A kam? "

,, Za školu? Nehraj sa, že si blbá viem, že nie si."

V jej očiach bol vidieť strach, ani sa jej nečudujem.

,, Ja nepotrebujem problémy! Ty si choď kam chceš, ale mňa nechaj na pokoji! "

,, Nepreháňaj, aké problémy? "

,, Ja po škole kvôli tebe nezostanem. "

,, Nezostaneš! Veď čo si všímam, ty vždy niekam zmizneš. "

,, To nie je tvoja starosť kam chodím. "

,, No tak poď, bude sranda. "

,, Nie! "

,, Fajn. Ako chceš čau. "

Odišel som, a naša debata sa skončila. Na to,že je celkom tichá, a nechce sa ukazovať tak povedala celkom dosť,
až na to, že chcela odísť.

To som ju ani trochu nezaujal??