I.

392 13 6
                                    

Na to obdobie nikdy nezabudnem. Jedného dňa sa to začalo...Martin...rodina...kamaráti. Skutočných priateľov a ľudí, čo mi rozumeli, bolo čoraz menej. Potom som do toho spadla. Vnímala som to ako pomoc, záchranu pred okolím a pritom ma to postupne zabíjalo. Najskôr to boli len jemné škrabance...len jedna čiara. Ale neskôr sa to zmenilo na závislosť. Na väčšie a hlbšie čiary. Nakoniec som do toho spadla úplne. Nebolo cesty späť. Potrebovala som to každý, každučký deň. Ráno, poobede, večer. Keď som sa s tým niekomu zdôverila, tak si o mne mysleli, že som jeblá...že som Psychopath...blázon. Niektorí si všimli, že so mnou niečo je, niektorí nie. Niektorí si mysleli, že som úplne v pohode. Proste...ľudia, čo si to neprežili, tak ma nepochopili. Hovorili mi "Prestaň s tým!". Ale nevedeli pochopiť, že to bolo silnejšie ako ja...tá túžba po bolesti. Vtedy som nemyslela na nikoho iného ako na Martina. Vôbec som si neuvedomala, čo som robila. Ako som tým ostatným ubližovala. Tým, ktorí ma mali radi...a báli sa o mňa. Tým, čo stáli pri mne vždy, keď som potrebovala pomoc. Veľa ľudí kvôli mne trpelo. Kvôli láske k nemu som chcela zomrieť. Keď som už raz začala, ťažko sa prestávalo. Bolo to moje...ako keby uvoľnenie. Myslela som si, že čím hlbšie sa porežem, tým som šťastnejšia. Môj mozog nedokázal fungovať, tak ako kedysi. Rezala som sa preto, lebo som utáčala moju psychickú bolesť. Vtedy sa moja fyzická bolesť rovnala úľave. Hovorila som si "Len 1 čiara!"...zrazu z toho bolo 5 čiar...10...15...a tak ďalej. Predstavte si tú túžbu...zúfalstvo len po tom jednom. Žiletka bola moja najlepšia priateľka. Jednoducho som ju vtedy milovala. Stále som bola nerozhodná. Mám? Nemám? Ale chcela som...túžba bola silnejšia ako zdravý rozum. Tak som to urobila. Neskôr to bolo so mnou čoraz horšie. Trhanie vlasov...vytrhávanie kože. Ale nakoniec som sa z toho dostala. Síce ťažko, ale dostala. Kvôli pár ľudom, ktorí pri mne stáli, keď som to potrebovala.

Doteraz mám problém sa ovládnuť a nevziať do ruky žiletku. Stále ma to láka. Je to už rok a ja tomu stále nedokážem odolať. Ale nespravím to. Pretože som zistila, že mám priateľov, rodinu. Priateľov, ktorí sa o mňa budú báť a majú ma radi.

Ale je fakt, že je tomu ťažké odolať.

Príbeh PsychopathaWhere stories live. Discover now