Príbeh Psychopatha

I.

Vopred upozorňujem, nie je to môj príbeh. Sorry, Veri, pri tom minulom. xdd

Bola som sama doma. Zamyslela som sa nad tým, čo sa stalo medzi mnou a Honzom. Za všetko som mohla ja. Nemala som naňho tak vyletieť. Chýba mi. Rada by som mu napísala a začala s ním aspoň to priteľstvo znovu...ale nemôžem. Blokol si ma.

Zobrala som do ruky tablet a zapla Google. Prekvapilo ma, koľko výsledkov má "ako spáchať samovraždu". Celkom dosť. Prečítala som si niekoľko článkov...obesenie...podrezanie...skočenie z vysokej budovy...samé zaujímavé nápady. Ale pre mňa moc primitívne. Odložila som tablet a zobrala som si mobil. Napísal mi kamarát, že či nejdem von. Napísala som mu, že už idem. Stretli sme sa na ihrisku. Stihla som sa mu predtým pošťažovať, že nemám na nič náladu.

Prišiel ku mne a objal ma.

"Mám ťa rád.", povedal.

Naozaj to povedal? V poslednom čase to je najkrajšia vec, ktorú som od niekoho počula.

"Aj ja teba.", odpovedala som mu pošepky.

Mala som slzy na krajíčku.

"Čo sa ti vlastne stalo? Nenapísala si mi nič iné, okrem toho, že nemáš na nič náladu..."

"Nič sa nestalo...som v pohode..."

"Nie si, vidím to na tebe...kľudne sa mi posťažuj..."

"Proste...spomínala som...a...Honza...chápeš..."

"Pokračuj..."

"Jednoducho mi chýba..."

"Aha...tak to potom chápem..."

"No...."

"Bude to dobré, uvidíš...prejde ťa to..."

"Nie...nič nebude dobré..."

"Bude, ver mi...žiadne depky..."

"Nie, nebude...."

Prečo sa so mnou háda, do pekla? Nemôže pochopiť, že to nebude dobré? Ako...mám ho rada...ale toto musí pochopiť...a nechcem byť naňho hnusná.

"Bude..."

"Tak keď myslíš..."

Lepšie sa vzdať...

"Viem...ver mi...zažil som to..."

"Ale...ja ho naozaj milujem...a chýba mi..."

"Tie časy, keď som to počúval ja...ehm...to už je minulosť. Ale...ty už s ním nie si?"

"No...to boli časy...a ako sme dopadli. Už nie...to je ten Čech...hovorila som ti o ňom..."

"Boli to ale krásne časy. Ahá...už viem, ktorý..."

"To boli..."

"Netuším, ako by som ti mohol pomôcť..."

"To je v pohode..."

"Chceš sa o tom viac porozprávať?"

"Nie, kašli na to..."

"Naozaj nie? Podám ti pomocnú ruku...pokiaľ budem môcť..."

"Jednoducho...ja som to všetko dojebala...ja ho mám rada aj teraz...a ona mu napísala o tej hre...o modrej veľrybe...že to chcem hrať...a on si ma hneď odblokol a napísal mi, ako keby som bola najdôležitejšia na tomto svete a ako keby mu na mne záležalo...", teraz už som naozaj plakala...objal ma okolo pliec...oprela som sa mu o rameno a pokračovala som... "Proste nie...a...proste...toto je horšie, ako rozchod s tebou...už neviem, čo mám robiť..."

"Yay...chápem...nejak sa to vyrieši...možno ťa má naozaj ešte rád..."

"Nemá ma rád...viem to...po tom, čo mi urobil, ma nemôže mať rád...neverím tomu..."

"Ver tomu...ver jemu...a ver aj mne...snažím sa ti pomôcť, ale už neviem, čo by som mohol pre teba urobiť..."

"Nemusíš pre mňa nič robiť..."

"Viem, že nemusím, ale chcem...pretože ťa mám rád...ale...bohužiaľ, viac pre teba urobiť nemôžem...a navyše...už by som mal ísť...prepáč...mám ťa rád...ahoj..."

"Aj ja teba...maj sa..."

Išla som domov. Dani mi naozaj pomohol. Doma som na samovraždu zabudla, na modrú veľrybu kašlem. Nebudem si brať život, keď sú na svete ľudia, ktorí ma majú radi, ktorým by som chýbala a ktorým na mne záleží.

Myslela som, že Príbeh Psychopatha bol iba tá jedna časť...ale Sofinečkine depresívne stavy nekončia, takže...pravdepodobne o nechám rozpísané. :-D

Toto čudo, čo tu vzniklo, je zo včera, keď som u nej bola. Nebola doma sama, ale ona fakt hľadala, ako spáchať samovraždu. Potom sa jej snažil Dani pomôcť, ja tiež, Dodo tiež, nakoniec sa nám to podarilo. Najviac jej ale, si myslím, pomohol Dani. Ako vždy. Dani je gut friend. A keďže je mi jasné, že si to bude čítať, nenápadne sa vytratím. :-D

Každý Sofinečkin vážnejší depresívny stav sem nejak spíšem. A nejak do toho narvem poučenie...napr. :-D

Týmto chcem aj poukázať na to, že na svete sú ľudia, ktorých môžete vy nazývať priateľmi a ktorí vás nezradia...ktorí pri vás budú stáť, ako sa vraví, v dobrom aj v zlom.

A ešte jednu vec k tomu...nehrajte modrú veľrybu...je to hovadina a neublížite tým sebe, ale tým, ktorým na vás záleží. Dbajte na to.

Odo mňa na dnes všetko. Majte sa. :-D

Aufwiedersehn alles! <3

A ešte len tak, btw. SofiaMrazikova a Psychodead666, to sú tie indivíduá, vystupujúce v tejto kapitole. :-D Ale neboli spolu vonku! Všetko mám zo screenov! :-D Týmto ďakujem svojmu zdroju informácii...ďakujem veľmo pekne, Ajka Pajka. :-DDDDDD (týmto som mŕtyv človek xdd)

A teraz sa už s vami naozaj lúčim. :-D

Aufwiedersehn alles! <3